O Half-Life som toho počul dosť po jeho vydaní. Hra, ktorá bola vynášaná do nebies a podobné frázy. Tak som sa rozhodol ju vyskúšať, lenže môj obstarožný stroj s ňou mal nemalé problémy. Preto som HL na nejaký čas odložil.
Ako prišiel nový PC, v tom množstve hier, ktoré som mal k dispozícii som si spomenul na HL, že si ho teda skúsim konečne zahrať. Lenže z nejakého dôvodu ma neoslovil. Tak teda opäť nič.
Nakoniec som sa rozhodol dať tomu ešte jednu šancu niekedy v dobe vydania druhého dielu. Mal som vtedy more voľného času, tak som si pomyslel že to nemusí byť zlý nápad.
A vyplatilo sa. HL ma vtiahol do svojho sveta ako máloktorá hra pred ním.
Najskôr úvodná pasáž vo vlaku (ktorá sa mnohým zdá prehnane dlhá), následne úvodná zápletka s teleportáciou a potom to už išlo samo.
Mimozemšťania, prestrelky s mariňákmi, ktorí mi neraz dali poriadne zabrať, skvele naskriptované scény (dnes šťandard, vtedy niečo predtým nevídané) až po scény s tajomným G-Manom, kedy ste nemohli nič robiť, iba sa bezmocne prizerať.
Vďaka tomuto všetkému má HL neopakovateľnú atmosféru. Už len to, že nieste žiadny Rambo (neber to osobne Rambo, aj tak Ťa budem vždy uctievať) ale iba obyčajný vedátor ktorý sa snaží prežiť umocňuje tú silnú atmosféru.
Jediné, čo ma trochu zarazilo bol menej vydarený záver na Xen-e, ktorý mi prišiel v porovnaní so zvyškom hry o čosi menej zaujímavý.
Niečo na záver:
Half-Life je jedna z mála hier ktorej sa do zánru FPS podarilo priniesť nové prvky, dokonca priam ovplyvniť celý žáner. Už len preto by mal mať vyhradené mieto v sieni slávy.
Half-Lifu sa v dobe vydania podarilo vyniknúť medzi vtedajšími esami (Quake 2, Unreal) rovnako bravúrne, ako s to o niekoľko rokov neskôr podarilo jeho následníkovi (Far Cry, DOOM 3).
Ďakujeme, Valve.
Ako prišiel nový PC, v tom množstve hier, ktoré som mal k dispozícii som si spomenul na HL, že si ho teda skúsim konečne zahrať. Lenže z nejakého dôvodu ma neoslovil. Tak teda opäť nič.
Nakoniec som sa rozhodol dať tomu ešte jednu šancu niekedy v dobe vydania druhého dielu. Mal som vtedy more voľného času, tak som si pomyslel že to nemusí byť zlý nápad.
A vyplatilo sa. HL ma vtiahol do svojho sveta ako máloktorá hra pred ním.
Najskôr úvodná pasáž vo vlaku (ktorá sa mnohým zdá prehnane dlhá), následne úvodná zápletka s teleportáciou a potom to už išlo samo.
Mimozemšťania, prestrelky s mariňákmi, ktorí mi neraz dali poriadne zabrať, skvele naskriptované scény (dnes šťandard, vtedy niečo predtým nevídané) až po scény s tajomným G-Manom, kedy ste nemohli nič robiť, iba sa bezmocne prizerať.
Vďaka tomuto všetkému má HL neopakovateľnú atmosféru. Už len to, že nieste žiadny Rambo (neber to osobne Rambo, aj tak Ťa budem vždy uctievať) ale iba obyčajný vedátor ktorý sa snaží prežiť umocňuje tú silnú atmosféru.
Jediné, čo ma trochu zarazilo bol menej vydarený záver na Xen-e, ktorý mi prišiel v porovnaní so zvyškom hry o čosi menej zaujímavý.
Niečo na záver:
Half-Life je jedna z mála hier ktorej sa do zánru FPS podarilo priniesť nové prvky, dokonca priam ovplyvniť celý žáner. Už len preto by mal mať vyhradené mieto v sieni slávy.
Half-Lifu sa v dobe vydania podarilo vyniknúť medzi vtedajšími esami (Quake 2, Unreal) rovnako bravúrne, ako s to o niekoľko rokov neskôr podarilo jeho následníkovi (Far Cry, DOOM 3).
Ďakujeme, Valve.
Pro: Atmosféra, AI, príbeh, skriptované scény a mnoho ďalšieho
Proti: slabší záver