Human Revolution je nielen dôstojným nástupcom prvých dvoch Deus Ex hier, ale prináša aj pár veľmi zaujímavých noviniek. Navyše implementuje dnes bežne využívané prvky v podobných hrách takmer bez chýb.

Začnem pri tom, čo podľa mňa robí Deus Ex Deus Exom, a to je unikátny svet, v ktorom sa hra odohráva. Tentokrát sa ocitneme v nie veľmi vzdialenej budúcnosti ešte pred udalosťami z pôvodnej hry, v rokoch, kedy augmentačná technológia začína hrať vo svete zaujímavú úlohu, a to sa nie každému páči.

Samozrejme tomu nechýba kopa konšpirácie, špinavostí, zvratov, ale tie si odhaľte sami počas hrania. Vy hráte za Adama Jensena, šéfa bezpečnosti v Sarif Industries a na začiatku hry budete nie práve dobrovoľne augmentovaný po útoku na sídlo tejto spoločnosti. Následne sa počas zvyšku hry snažíte prísť na to, kto stojí za útokom a po čom vlastne išli.

K tomu budete využívať rôzne prostriedky. Jeden zo základných sú dialógy, ktoré sú po väčšinu času sprevádzané skvelým voiceactingom, až na pár výnimiek. Väčšina dialógov je klasických, avšak hra obsahuje niekoľko kľúčových rozhovorov, v ktorých sa snažíte svojho oponenta k niečomu presvedčiť, k čomu vám dosť pomôže sociálna augmentácia na čítanie oponentov. Ak ho nepresvedčíte, tak sa nič dramatické nedeje (teda až na jeden prípad), avšak dosť si sťažíte ďalší postup, keďže sa budete musieť k cieľu dostať inak.

A to je druhá základná črta Deus Ex. Vždy je viac ciest ako sa dostať k cieľu. Nejde len o rôzne priechody ako hlavný vchod, vetracia šachta, okno atď. Ide hlavne o prístup, akýsi zvolíte. Môžete ísť na to stealth. Alebo radšej Rambo systém? K svojmu štýlu si Adama samozrejme môžete prispôsobiť augmentáciami. Do konca hry nenazbierate dosť bodíkov aby ste si odomkli všetko (mne sa podarila tak polovica), a tak musíte porozmýšlať, čo sa vám najviac hodí. Zamrzí, že stealth upgrady sú také nejaké nemastné neslané, teda aspoň väčšina (napr. zobrazenie smeru pohľadu nepriateľa). Samozrejme je tam kopa iných, ktoré to bohato vykompenzujú (napr. neviditeľnosť). Dosť mi však vadilo, že sa vám batéria automaticky dopĺňa len na jeden článok a zvyšok si musíte dopĺňať predmetmi, ktoré buď nájdete, alebo si ich kúpite.

Osobne odporúčam kombináciu stealth/hacker, ktoré mi prišla v hre veľmi intuitívna a zábavná, ale samozrejme sa dá na to ísť aj inak. Hackovanie je navyše riešene veľmi vydarenou minihrou, ktorá ma neomrzela aj keď som hackoval všetko na čo som natrafil, a verte, že je toho dosť. Ak sa však rozhodnete pre stealth a nie viac stručný prístup, dosť vás potrápia súboje s bossmi. Nie je to nič nezdolateľné, avšak dosť to kazí dojem, kedže si celú hru idete svoj štýl a potom ste prinútený rozstrieľať oponenta, navyše z nevylepšenou obranou a útokom. Avšak ide len o pár súbojov, ktoré sa dajú prekúsnuť.

Nech už si zvolíte akýkoľvek prístup, postup v hre vám uľahčí veľmi vydarený krycí systém. Či už ho budete využívať na skrytie sa pred zrakom nepriateľov alebo pred ich guľkami, je veľmi šikovný a plynulý a nespomínam si, že by mi spôsobil výraznejšie problémy. Teda až na moment, keď si hru v kryte uložíte zatiaľ čo je za rohom nepriateľ, a po načítaní hry nie ste prilepený pri stene a nepriateľ vás zbadá, ale to je asi jediná veľká chyba.

Na záver vás čaká klasické rozhodovanie, ako v prvých dvoch hrách. Neviem či tomu tak je, ale ja som mal pocit, že to čo si po výbere svojho konca vypočujete je ovplyvnené aj tým, ako ste hru hrali, teda najmä či ste svojich oponentov zabíjali, alebo ste ich len zneškodňovali. Nechcel som čakať kým si hru zbehne znova, a tak som si pozrel všetky konce a každý má niečo do seba.

Ak by nebolo tých bossfightov a niekoľko menších chybičiek, ktoré mi sem tam znepríjemnili hru, tak by išlo o absolútne hodnotenie, takto však Deus Ex končí tesne pod vrcholom.