Tak túto kultovú hru som hrával už hneď ked sa dostala na trh v roku 1997. Je paradox že som mal vtedy 5 rokov a vôbec som sa u nej nebál. To sa nedá povedat dnes ked ju hrajem. Tá hra má aj po 15 rokoch stále tú dusnú atmosféru a strašidelná gotická hudba prekladaná detským smiechom vie poriadne zabrnkať na nervy. Grafika je na svoju dobu na úrovni. Blood bol jedna z prvých hier kde sa dalo vidieť skrz vodnú hladinu až na dno. Čo je tu ďalšou zvláštnosťou sú režimy strelby zbraní, ktoré vám dovolujú nepriateľom poriadne "zatopiť". Hovorím tu o nepriateľoch a preto ich musím predstaviť. Sú tu zombíci, ktorých musíte strielať niekoľkokrát po sebe. Ďalej mnísi so samopalmi, psiská chrliace oheň, akýsi humanoidní žraloci, adamsonovská ruka, gargoyli alebo zombík kuchára, ktorý zvracia kyselinu. Pre mňa najhorším nepriateľom bol jednoznačne obrovský pavúk. Kedže sa pavúkov štítim aj v reále tak tu som mal pri súboji s ním o zábavu postarané. A tie prostredia kde hrajete. Začínate v dome smútku, pokračujete vlakom, ktorý musíte vyhodiť do luftu. Následne cez zábavný park, rôzne chrámy, loď zamrznutú v lede, v baniach, v meste duchov a v jednom kurva že bizarnom leveli (konkrétne v predposlednom) sa ocitáte v útrobách živého organizmu. Blood je skrátka nezabudnuteľná hra, ktorá má medzi hernými klasikami miesto aj dnes. Mne osobne táto hra svojou jedinečnou prepracovanou atmosféru brnká na nervy viacej než akýkoľvek horor.