Všeobecně o hrách

@Jab (13.08.2020 15:42): Podľa mňa na to ideš z opačného konca. Tá hra sa nemení kvôli tým ľuďom, ktorí by mohli byť rasistickí, ale kvôli tým ľuďom, ktorých to môže diskriminovať.

Veľa ľudí v Japonsku alebo v Čechách a na Slovensku si ani neuvedomuje, že sú inherentne rasistickí ako dôsledok veľmi homogénnej spoločnosti. Napr. v našich končinách sa pravidelne, keď niekto nezavrie dvere používa "zatváraj tie dvere, čo máte doma černocha?" a absolútne si neuvedomí implikáciu. A to je pritom ešte len tá "nevinnejšia" povrchová forma. To nie je o tom, či je niekto dementný/blbý, ale tak ako pri dieťati sa tie veci učí a je na ňom, aby niečo akceptoval a zmenil, ale v prvom rade si to vôbec musí uvedomiť. Zažil som človeka po štyridsiatke, ktorý hovoril, že si nemyslí, že na Slovensku je veľa ľudí rasistov a že priveľmi sa v poslednej dobe skloňujú slová "rasizmus" a "rasista" a keď došlo na hypotetické príklady, tak bol zásadne proti tomu, aby jeho dcéra chodila s černochom. Takže tak.

@Jab (13.08.2020 14:22): Tak ono máš viacero spôsobov, ako sa dá na to nazerať, pričom medzi tie základné patrí to, že tie kartičky a scény, ktoré k nim vedú vlastne robia zo žien objekty a trofeje a druhý príklad mi napadá v tom, že ako také hry vníma žena/dievča, ktorá hrá tie hry.

Nie z hľadiska sexizmu, ale práve pred pár dňami som uvažoval nad predstavou, že mám dcéru vo veku 3-4 roky a chcem jej čítať rozprávkové knihy, aj pre zábavu, ale aj v nej vzbudiť záujem o aktívne pozitívne vzory, kde človek sa má postaviť strachu/problémom čelom alebo niečo urobiť ak chce v živote niečo dosiahnuť, ale logicky v mnohých klasických rozprávkach z nielen dobového kontextu sú z hľadiska pasívnych pricenzien čakajúcich záchranu alebo čakajúcich ako odmena pre hrdinu, ktorý splní náročnú úlohu. Samozrejme je dnes už množstvo aj iných príbehov, ktoré sú samozrejme skôr modernými. A na štruktúru spoločenských rolí a ich vnímanie (predovšetkým rolí tých druhých a nie svojej), majú aj takéto veci veľký vplyv a to sa týka aj hier. Je to už staršia esej, ktorú by som možno mohol (alebo Mick?) niekde vyhrabať a bola o tom, že väčšina videohier je robená bielymi mužmi pre bielych mužov.

@Jab (13.08.2020 14:00): Ako som napísal aj v mojom edite článku, máš asi privysokú a prištedrú predstavu o tom, čo vlastne znamená "priemerný jedinec". :) Väčšinou sa tam ten jedinec môže aj zasmiať, ale skôr na tom, ako to môže nejakým intelektuálom povaľačom pripadať sexistické. :)

Dík za link, článok si večer prečítam.

@Jab (13.08.2020 12:47): Ja súhlasím s Bumtaratom, pretože ak neriešime dané stereotypy v kultúrnych médiách a ich artefaktoch, tak sa vlastne legitimizujú a predstava mnohých ľudí o sexizme a rasizme je taká, že je to len vtedy, ak niekto niekoho znásilní alebo fyzicky napadne a všetko ostatné "umiernenejšie" už vlastne týmito prejavmi nie je, inak povedané, zneužívané staré známe "ak nejde o život, nejde o nič". A práve kultúrne prejavy a stereotypy vychádzajú z legitimizácie takýchto postojov vo forme, v ktorej akože "nejde o ten život", tak "takto sa to môže". Kde však osobne nemám úplne jasno je satira a "odkiaľ pokiaľ" a to môže byť napríklad aj otázka GTA, hoci ja som posledné dva diely nehral a ani GTA: San Andreas som nehral toľko, koľko by som chcel. Ale všimol som si, že mnohí ľudia zabúdajú na to, že dôležitým aspektom (ja viem, stating the obvious) je morálne stanovisko, do ktorého hra hráča/čitateľa postaví a ako príklad mi napadá rasizmus vo Witcherovi a v knihách Marka Twaina Tom Sawyer a Dobrodrúžstva Huckleberryho Finna, kde sa síce v rámci dobového a priestorového dialektu dosť používa slovo nigger, ale dôležitý je ten kontext, aby bolo vidieť na ktorej strane barikády stojí autor, hlavný hrdina a posolstvo príbehu. Spomenul som si aj na sexizmus v rámci série Witcher a diskusiu, ktorá tu na DH práve na margo sexizmu vo WItcherovi prebehla a kde si stále stojím za názorom, že ak si napr. porovnáme jednotku a trojku, tak jednotka je dosť sexistická.

EDIT: A to, že tam tie veci vidí aj "dement" alebo, že film vychádza z dobových reálii... toto mi príde naivne optimistické. Morálka je predsa predovšetkým generačne preberaný sociálny konštrukt a aj keby sme tu všetci ateisti, tak veľká časť našej morálky z hľadiska demografie bude ešte dlho vychádzať z kresťanstva. Vzory prevažne preberáme, mnoho z nás v relatívne skorom dospelom veku si už svoj pohľad cementuje a nie naopak pružne prispôsobuje a vyvíja svojim skúsenostiam a znalostiam. Stačí sa pozrieť na USA len v priebehu posledných 4 rokov a máš živých príkladov až až. Alebo kľudne aj české a slovenské lesy a háje. :)