Viem, že toto herný server/y, ale ak by to niekoho zaujímalo, toť môj názor na knihu Hviezdna Pechota:
Film Hviezdna pechota je mojím obľúbeným akčným filmom – jeden z prvých, na ktorí ma naši pustili do kina bez toho, aby vedeli, na čo to vlastne idem (zlaté 90. roky! :D)
Vedel som, že vznikol podľa knihy, ale rozhodol som sa ju prečítať až teraz,
keď vydalo Argo jej pekné nové vydanie.
Nevedel som, čo presne mám čakať, lebo jediné, na čom sa komentáre zhodli, je to, že patrí do sub-žánru military sci-fi; jedny sa nesú v duchu, že je to komédia a spaškvilenie knihy, druhí zasa knihu obviňujú z pravičiarstva.
Musím povedať, že kniha nie je ani jedno a platí pre ňu staré Shakespearovské známe: "Much Ado About Nothing" (veľa kriku pre nič).
V prvom rade, film nie je komédia, ani nechcená, ale látku si adaptuje svojským spôsobom: zatiaľ čo prvá tretina filmu je viac-menej verná knihe, od nastúpenia do kempu a exemplárneho trestu hlavného hrdinu sa to uberá dopredu úplne iným spôsobom, len aby sa úplne v závere vrátila viac-menej ku knižnému zakončeniu.
Niektoré témy sa film snaží prezentovať cez zmes viacerých vecí (od Beverly Hills 90210 začiatku, cez pseudo-komunistické propagandistické videá, podobnosť uniforiem psychických vojakov s tými nacistickými, brutálne zobrazenie násilia), a i keď sa mi to páči, úplne sa to míňa s knihou a „nezaťahuje to na hlbinu“ – osobne to vnímam tak, že režisér sa vzdal akéhokoľvek pokusu o adaptovanie toho náročnejšieho, čo kniha ponúka, a nahradil to týmto jasne čitateľným a divácky pochopiteľným.
Aj preto beriem tento film ako stojaci osve od knihy – lebo ako akčná zabáva funguje dokonale.
Niektoré zmeny oproti knihe chápem (vysvetlím nižšie), no iné boli obyčajným hollywoodskym zjednodušením a prežuvaním pre masy:
Milostný trojuholník z filmu tu vôbec nie je prítomný, postavy zo začiatku filmu sú len jeho priatelia + Dizzy je v originále muž, a to najviac jeden z mnohých, ktorý zahynie a už o nich viac nepočujete. Rovnako zvodná Carmen, ktorá sa vo filme s Rickom nepekne citovo zahráva, je tu len jeho pôvabná kamarátka, s ktorou sa na začiatku náboru rozlúči - a okrem jedného stretnutia neskôr ju už nikdy neuvidí a ostanú len kamarátmi.
Carlov osud (vo filmy hraný Neilom Patrickom Harrisom) je úplne iný, než ten knižný.
A Rickov otec prvotný útok chrobákov prežije a zo synom sa neskôr uzmieri - niečo čo vo filme vôbec nebolo.
Najväčšiu zmenu oproti knihe boli však chrobáci a výstroj vojakov: v knihe používajú exoskelety, ktoré mimikujú ľudské svaly a ich pohyb, podľa opisov nie nepodobné tým z filmu Edge of Tomorrow s veľkými helmami (hlavná postava to opísala, že vypadajú ako hydrocefalické gorily).
Taktiež ich na planétach nevysádzali vo výsadkových lodiach, ale vystreľovali vo výsadkových kapsliach na povrch.
Sústredenie filmu na menší počet postáv, aby sa divák s nimi dokázal stotožniť chápem, ale milostný trojuholník je len plytký hollywoodsky prídavok. Rovnako ako nepochopiteľná zmena výzbroje a chrobákov samotných.
Chápem aj to význačné pozmenenie stredu: kniha totiž od istého momentu dejovo rýchlo nepostupuje a sú tam skôr filozofické zamyslenia a dovysvetľovávania, ako sa z demokratickej planéty postupne stala militaristická unifikovaná veľmoc.
Ak kniha niečím je, tak kritikou a zároveň vzdaním holdu (rozporuplné? - ja viem) vojakom, ktorí padli v obrane za vlasť - takto to vyznieva pateticky, ale autor jasne rozpisuje, čo tým myslí:
Cez tvrdé výcvikové kempy (v knihe si prejde Rico viacerými, než len filmovým jedným) ukazuje to, čo všetci asi tušíme: že vojaci to nemajú na ružiach ustlané a tvrdou disciplínou až buzeráciou z nich robia vojakov - nepíšem mašiny na zabíjanie, lebo v tejto knihe tomu tak nebolo: okrem toho, že fyzicky z nich vyžmýkali maximum, učili ich takticky rozmýšľať, robiť rozhodnutia za behu, ale aj splniť rozkaz, i napriek tomu, že vedia, že pri ňom zahynú.
Cez spomienky na profesora Dubois a rôznych učiteľov a nadriadených, ktorých neskôr Rico schytá na vojenskej akadémii (presne tak, v istom momente sa rozhodne stať sa vojakom z povolania a v neskoršej časti príbehu hlavná postava úplne seriózne šprtá pokročilú matematiku!), sa postupne ukazuje postupný prerod zeme na militaristickú úniu a zároveň si postavy postupne odpovedajú na otázku, prečo vlastne zrovná oni bojujú?
A toto je časť knihy, ktorej sa vo filme úplne vyhli - ono totiž, keď sa nad niektorými odpoveďami na tieto otázky zamyslíte, alebo si ich poriadne prečítate, zistíte, že často krát práve tam, kde by ste mohli mať validné námietky na ich riešenie vecí, ich text rieši tak, že na vás kričí, zosmiešňuje vás a snaží sa vás nahlodať - inými slovami používa manipulačné techniky, len aby ste nezistili, že v niektorých prípadoch používajú „oslie mostíky“ - ich odpovede sú slabé a nedostatočné.
Používa to podobné manipulačné techniky, aké som zažil pri čítaní Focaultovho kyvadla od Umberta Eca, kedy vám predstavuje rôzne okultné vnímania sveta, ktoré sa vám zdajú dokonale vyargumentované – len aby vám ich nakoniec rozbil očividnými logickými nedotiahnutosťami, ktoré ste si predtým nevšimli. Táto druhá časť v tejto knihe chýba, ale oslie mostíky a podvedomý pocit, že s tými „nepriestrelnými“ argumentmi nie je niečo v poriadku, ostal.
Všetci kadeti nastúpili do vojenskej služby preto, aby mohli voliť – to je prvá otázka, ktorá sa vám vynorí – prečo nemôžu voliť bez absolvovania vojenskej služby?
A ako je vidno, únia im to nijako nezľahčuje, práve naopak, väčšina ľudí počas tréningu vypadne z rôznych dôvodov, podobne ako na vysokej škole študenti – každým ročníkom je ich menej. A tých zopár, čo prežije (niektorí skutočne zahynú) nakoniec ani voliť nemôžu, lebo zhodou okolností tesne pred dokončením výcviku boli napadnutí, a tým pádom sa dostali do vojnového stavu, kde, ako vám hlavná postava vysvetľuje, nie je možné voliť a ani nemôžete odísť zo služby, kým stav trvá!
Už vtedy ma napadlo, či nejde o umelé vytváranie vojnového stavu, ktoré tomuto militaristickému zriadeniu vyhovuje. Dokonca neskôr aj jeden z vyučujúcich zahlási, že ich súčasné politické zriadenie je najlepšie, aké tu bolo „pretože jednoducho funguje“ (nekecám, to je naozaj celý jeho argument!) a pôvodne vzniklo tak, že pár veteránov sa v zdecimovanej post-demokratickej zemi dalo dokopy a pomáhali si, a medzi seba si nikoho iného nepustili (nikomu inému nedôverovali) – a postupne sa z toho stala podmienka (človek musel byť vojak – mať absolvovaný výcvik – aby mohol rozhodovať o smerovaní ľudstva).
Za hlavné merito veci považujú ušľachtilé ideály, že človek dokáže odhodiť vlastné pohodlie alebo strach o rodinu a ísť do služby vlasti, aby ju chránil – nie kvôli sláve, nie pre seba – pre všetkých. Ak toto spĺňate, tak máte právo voliť.
Bežní civilisti, akokoľvek vplyvní a bohatí, voliť nemôžu (v knihe je jasne povedané, že mnohí z nich zarábajú viac než vojaci) a i keď je medzi nimi mnoho tých, čo frflú, ani jeden z nich sa neodváži otvorene postaviť režimu – v knihe to opisovali tak, že z ľudí, ktorí by potencionálne boli schopní sa režimu postaviť, si spravia vlastných „strážnych psov, a o ovce už sa strachovať nemusia“ – desivé dôsledky toho, čo som práve napísal, nechám na Vaše domyslenie.
Autor to nikde priamo nezmieňuje, ale napr. v porovnaní s filmom nie je úplne jasné, či sme my boli napadnutí Arachnidmi, alebo vojsko prvý výpad vyprovokovalo za účelom casus belli (čin, ktorý ospravedlňuje vojnu/vojnový stav).
Nehrdinské zobrazenie ľudstva o to viac to zasiahne, že ani tí chrobáci, proti ktorým bojujeme, nám nie sú až takí nepodobní - v knihe mali otrokov, humanoidné bytosti nazývaní ľudovo ako "modráci" a arachnidi samotní vyzerali inak ako vo filme, i keď i tu boli dosť vágne opísaní - používali palné zbrane (teda boli zruční a inteligentní!) a i keď mali hierarchiu podobnú mravcom, nebolo to ako vo filme, že mali jedného hlavného chrobáka/larvu (mozog celej operácie), ale tých mozgov bolo niekoľko. No a útok na ľudstvo nastal až vtedy, keď sme im my začali zabíjať modrákov, ktorí mi humanoidnosťou a začiatočnými opismi pripomínali vojnu vo Vietname.
Avšak zarezonovala mnou filozofická ôsma kapitola, na ktorú upozornil už v predslove Neal Asher: kapitola na vtedy už vyhynutej demokracii ukazovala, prečo stroskotala: bolo v nej mnoho ľudí, ktorí sa dovolávali svojich práv, ale zabúdali, že majú aj povinnosti a cez príklad jedného delikventa ukazuje, že tieto problémy začali už v útlom veku, kedy im chýbalo usmernenie a pevná ruka.
Autor tu, ironicky, trafil do čierneho v mnohom aj do dnešnej doby, a presne pre túto kapitolu je kniha označovaná ako pravičiarska.
Stred a koniec knihy sa viac sústreďuje na filozofické otázky, než na dej, ktorého je tam poskromne.
Hlavná postava ani nemá nejaký výrazný príbehový oblúk, alebo nejaké zakončenie - na konci proste vidíte ako opäť nasadá do bojovej kapsle,
kam mu pomáha pripútať sa jeho otec, ktorý zoskočí pri bojovom výsadku s ním – prosto, pre postavy nič nekončí, ich boj ďalej pokračuje a dobre vedia, že kedykoľvek v ňom môžu zahynúť.
Kniha ako taká je dosť priemerná a podľa mňa jediný dôvod jej slávy je ten, že podľa nej bol natočený film a rozcitlivení Američania sa urazili na kapitolu v knihe, kde autor hovorí, že deti pri výchove potrebujú dostať aj na zadok, na čo jej hodili politickú nálepku (čo oni radi) – a to je celé.
Som si istý, že autor má aj lepšie knihy, takže pokiaľ nie ste fanúšikmi filmu, ako ja, a nechcete vedieť, podľa čoho vznikol, knihu pokojne vynechajte. Film si však pozrite, je podstatne iný ako kniha a určite by som sa nebránil remaku – tento krát oveľa bližšie originálu (3/5*).
Gordon
7411 
Jab
Kunick
Bragi
Charllize
hanak_v_exilu
Tarhiel
AlieN
Zx Atari 500
Naginata
Malignus
JohnCZ
TombSpirit
Paul
Hitsuran
Cathan
