Teda páni, neviem ako ste na to prišli, ale stačí si pozrieť Coppolov a Scorseseho katalóg a Coppola bol určite umeleckejší. To však neznamená, že Scorseseho filmy sú zlé, sú dobre zahrané, technicky zvládnuté (niektoré longshots a steadyshots sa aj učia a ukazujú ako príklady na filmárskych školách, napr.
príchod do Copacabany v Goodfellas. Každopádne Scorsese bol vždy viac remeselník a nie umelec. A ak hľadať umenie, tak v jeho nemafiánskych filmoch ako The Last Temptation of Christ, Age of Innocence a podobne.
No ale hlavne dúfam, že z Mafie si fakt žiadni hollywoodsky ani nijakí iní režiséri a filmári brať vzor nebudú. Nielen preto, že celá Mafia vykráda rôzne romantizované mafiánske filmy, ale aj pre prehnanosť for the sake of fun. Samozrejme v hre je to dobré, keď sa bavíme a gameplayovo Mafia bola a pravdepodobne stále je veľmi zábavná a pestrá hra. No scenáristicky je to zlepenec scénok a skečov bez toho, aby vlastne poriadne vykreslila postavy. Spomínaní Scorsese a Coppolova vo svojich filmoch detailne vykreslovali pohnútky a povahu rôznych postáv, nielen protagonistu. Napr. Capovia a bossovia dostávali obzvlášť priestor. No v prípade Mafie je napr. Morello jednorozmerný - pred tým, než sa s ním hráč má vysporiadať je len jedna scéna, kde akože rozbije chlapíka o kapotu auta, pričom on sám spôsobil, že do neho ten civilista nabúral. Ok, je to megazloun. A to je ten jeden jediný rozmer, ktorý Morello dostane. Salieri tiež nemá nejakú bohatú škálu scén a čŕt, v podstate je len nasraný alebo ulísnoplánovací. Nič viac. Paradoxne jeho Consiglieri má oveľa vrstevnatejší a uveriteľnejší charakter, no z hry zmizne v polovici. Sára? Extrémne plytká postava, o ktorej vieme len to, že je naivná a inak je len krovie bez povahy a bez názoru. Sam? Keď som hral Mafiu po prvý raz v 2003, tak mi prišlo až absurdné, ako mi na konci tlačila myšlienku, že
Sam je super kamarát a je to strašne hlúpe a smutné, že Tom ho musí zabiť. Za celú hru nie je jedna jediná bonding scéna so Samom. Nie je vyjadrený názor a jeho "povaha" je scvrknutá na to, že vlastne nikdy skoro nič nepovie a neprejaví náklonnosť ani vtedy, keď ho v prvej tretine hry
Tom zachráni pred smrťou.
Mafia ako hra ma bavila, ale vymýšľať jej fiktívne kvality a laureácie mi príde ako blúznenie a videnie toho, čo tam jednoducho nie je. To nestačí mať hru rád preto, že človeka baví, ale treba ju glorifikovať fiktívnymi atribútmi? Načo?