@
mazar1234 (31.10.2022 14:05): Ja mám pocit, že sme čítali úplne iné knihy :)
O ságe som sa dozvedel, ked som ani netušil, že boli nejaké poviedkové zbierky - išiel som k nej bez absolútne žiadnych očakávaní (to bolo ešte pred vydaním prvej hry v roku 2007) a totálne ma posadila na zadok - jediná séria, ktorú som čítal tak, že akonáhle som dočítal jednu knihu, založil ju do poličky a vybral druhú, a to už mi pred izbou vyklepávala kamoška na dvere, ktorá čakala, než ju dočítam, aby som jej ju mohol dať :D
A akonáhle ona dočítala jednu z tých kníh, tak sme ju okamžite spolu rozoberali - Feldmaršálek Duda sa stal našou obľúbenou postavou :)
Ešte nikdy sa mi nestalo, aby som za mesiac prečítal približne 1600 strán a posledných 300 strán z poslednej knihy, Pani Jazera, čom čítal na jedno posedenie - od 10 večer do asi 6 ráno, potom išiel na omšu, totálne rozbitý, nič si z nej nepamätám, lebo som bol unavený a mysľou stále v knihách.
Potom som sa vrátil domov, padol do postele a zaspal ako zabitý. Ked som sa zobudil, otvoril som čersto kúpenú novú hru Zaklínač (nerozšírenú edíciu s tými dlllhými loadingami :D) a šup ho inštalovať :D
K poviedkam som sa dostal až po ságe a páčili sa mi tiež, pretože boli iné (aj tematicky, aj formou) a zároveň mi až tam doplo, že som ich mal čítať ako prvé, preetože zrazu dávalo zmysel, prečo sa niektoré postavy v románoch ku Geraltovi správali tak, ako sa správali, a vtedy som to nechápal (odkiaľ ho pozná, ved to je nová postava?).
No a Búrková sezóna, to je samostatná kapitola - to už som bol dávno po výške, to už som si len tak labužnícky užíval (scéna na pošte for the win!).