Diskuze

Náhodou peniaze tam nie je ťažké získať, nazbieraš všakovaké huby a bylinky, zabiješ pár potvor a máš :) Tak nie je stres ako stres, frustráciu a otravnosť v hrách nemám rád ani ja, ale keď je nejaká výzva, to ma dokáže potešiť.

náhodou Armorer sa veľmi oplatil, nielen, že sa na tom dobre zberali levely, ale zároveň to bolo aj užitočné, pretože som si hneď mohol pekne opravovať zbroj a zbrane medzi bojmi.
A ak si náhodou vyberiem neužitočný skill, tak smola no, budem to hrať tak, predsalen rpg je aj o tom, že to čo si vyberieš, s tým to proste nejak porieš, nechcem si vyberať tú najlepšiu možnosť len preto, že je najlepšia, vždy sa snažím vybrať tú možnosť, či už vo voľbe postavy, možnosti v queste a v skilloch, ktorá mi pripadá pre mňa užitočná a zároveň zaujímavá/zábavná.

Aj vo WoW som hrával feral druida v dobe, keď patril k slabším postavám, ale hral som ho proste preto, lebo ma bavil a lebo som ho chcel hrať, nič viac, nič menej. Preto si dám trebárs aj v nejakej AD&D hre aj barda, aj keď nebude extra silný, ale bude ma to za neho baviť. Ten prístup, že uvidím aké to bude a potom to zmažem a idem odznova mi dokonca pripadá ako taká vypočítavosť, aby hráč nemal proti sebe výzvu, pričom práve to neznáme, pri ktorom neviem čo sa oplatí a čo nie je zábava. RPG, ktoré človek hrá len po bezpečnej ceste stráca zo svojho kúzla, ak človeka nebaví experimentovať a riskovať, tak načo hrá hru, ktorá mu dáva možnosti?

Ja teda neviem ako vy, ale ja som vždy dostatočne opatrný na to, aby som potom svoje voľby neľutoval :D a to sa týka aj výberu postavy. Fakt, že aby som niečo v rgp zle vybral a tak sa mi stalo pred nejakými 10 rokmi pri hraní Fallout 2, lebo som nevedel dobre anglicky :d A inak napr. vo všeobecnosti takmer nikdy si nedávam fightera v rpg, pretože ma nebaví hrať za povolanie rubač, ale vždy sa snažím vybrať si nejakého mága, prípadne klerika alebo zlodeja, podľa chuti. Prestať po čase hrať a dať si to odznova, to by sa mi fakt nechcelo, možno som v tomto aj trochu pohodlný, alebo mám šťastie pri vyberaní, bohvie.

Tak napr. pri rpg ma vždy baví spoznávať npc, lokácie, príbeh a skúšať varianty a práve to, že pri prvom hraní ešte neviem kde, čo a ako bude, v tom spočíva pre mňa to čaro. Vedie na ďalšie zahratie kde presne čo a ako treba spraviť, to už pre mňa nemá ten zábavnostný a objaviteľský potenciál, ale samozrejme niektoré hry hrám aj viackrát, ale jednoznačne len tie čo ma veľmi bavili, pretože 1.existuje tak veľa zaujímavých hier, že nemám čas hrávať hry viackrát 2.keď si hru pridobre pamätám, tak z nej už nemám také potešenie, ako keď som ju nepoznal.

V podstate ja asi potom väčšinou hier hrávam len "nanečisto" :D
S tými prekvapeniami som to nemyslel ako klasické klišé v príbehu, ale to že nevieš koľko bude miest, ako budú vyzerať, aké tam budú npc, čo budú kecať atď...

ako sa dá hrať hra nanečisto? :O ja som myslel, že keď už ju raz proste hráš, tak je jedno či to hráš seriózne, alebo neplníš všetky questy/nevyberáš naj možnosti, ale jednoducho už tú hru budeš poznať a nebudeš tak prekvapený :D

objektívny názor neexistuje :D

a je rozdiel vrátiť sa k hre, ktorá ma najprv nezaujala, ale prejsť ju celú, pričom sa mi nepáčila a skúšať ju hrať znova, to už je masochizmus...

mňa by zaujímalo odkedy je "preceňovanosť" vnútornou črtou hry...