Morrowind je v podstate o tom, čo je v dnešných hrách a RPG okrajové - o lore, histórii, živote (berte s rezervou, viem, že tie postavy tam nijak nežijú v zmysle, že idú do práce a večer domov a podobne), jednoducho navštívime nejaké to miesto s históriou a žijúcimi legendami/bohmi, občas splníme nejaké tie questy a pozrieme sa na zápolenie gíld, rás, skupín, rodov etc...celkovo je to riešené dosť staticky, povedal by som, že je to čosi ako first-person document, hráč si to postupne prechádza a "listuje" tou hrou. Hutný príbeh tu nie je, ani hlboké charaktery postáv, ale to neznamená, že keď mi zahrá hudba Jeremyho Soula k tomu, ako sa prvý raz dostanem do červenej piesočnej búrky na úpätí red mountain a potom ma napadnú prví corpus-whatever sráči, že ma to nechá emocionálne chladným. A to nielen prvý raz, to extrémne pomalé tempo (hra je teda skôr veľmi popisnou "lyrizovanou" knihou a nie nejakým akčným filmom so spádom ala mass effect) vytvára v zásade oveľa hutnejší dojem pre trpezlivého hráča, lebo má čas sa v ňom usadiť viac, než nejaká planéta/herná scéna, ktorou hráč prefrčí. Morrowind nie je o iných postavách, nie je to epický príbeh, ale s prižmúrením oka za výraz - lyrický výlet do krajiny, ktorá tu bola oveľa skôr než som si vytvoril svoju postavu a zároveň tá krajina so záverečnými titulkami nekončí.
Sorry, ak sa opakujem, ale občas mi to pripadá a vadí, že hráči si vytvoria svoju vlastnú šablónu "ako má vypadať správne RPG" a potom radi hrajú tú istú šablónu dookola (viz. Bioware, Piranha Bytes, Square Enix...etc...). Morrowind je iný, tak ako je iná kniha od G.G. Marqueza a kniha od Dana Browna. Live with it. :D