Nie príliš podarené pokračovanie fantastického RPG Baldurs Gate 1. Kde v jednotke sa hráč cíti ako začínajúci dobrodruh a bojí sa každého goblina, tu je ten pocit už o dosť generickejší. Typický záchranca sveta uzavretý v jednom meste s pár lokáciami okolo. Najväčšiu úlohu v tom zohráva hlavne fakt, že BG 2 je lineárne RPG, lokácie sa otvárajú a zatvárajú tak ako sme si neskôr na to u Bioware zvykli.
BG2 je v tomto smere očividný krok od nelineárneho Baldur's Gate 1 k lineárnemu Neverwinter Nights, a je to akýsi medzistupeň. Namiesto poloprázdnych máp z jednotky, ktoré v jednotke navodzujú istú atmosféru a nenútia hráča sledovať len príbehové alebo questové zápletky má BG2 čisto všetky zóny vyrobené len pre potreby questov. Každé NPC s menom je vždy spojené s questom a všetko pôsobí extrémne šetrne--šetrenie miesta, šetrenie prostriedkov, až to viacmenej zastiera akékoľvek klady, ktoré ešte zotrvali z jednotky (engine, UI, combat). Hra ma po hned po vydaní bavila, ale sklamania po jednotke som sa nemohol zbaviť. Možno preto si občas BG 1 zahrám aj po 13 rokoch, kdežto BG 2 zapadá prachom.
BG2 je v tomto smere očividný krok od nelineárneho Baldur's Gate 1 k lineárnemu Neverwinter Nights, a je to akýsi medzistupeň. Namiesto poloprázdnych máp z jednotky, ktoré v jednotke navodzujú istú atmosféru a nenútia hráča sledovať len príbehové alebo questové zápletky má BG2 čisto všetky zóny vyrobené len pre potreby questov. Každé NPC s menom je vždy spojené s questom a všetko pôsobí extrémne šetrne--šetrenie miesta, šetrenie prostriedkov, až to viacmenej zastiera akékoľvek klady, ktoré ešte zotrvali z jednotky (engine, UI, combat). Hra ma po hned po vydaní bavila, ale sklamania po jednotke som sa nemohol zbaviť. Možno preto si občas BG 1 zahrám aj po 13 rokoch, kdežto BG 2 zapadá prachom.
Dragon's Dogma: Dark Arisen