Atmosférická jednohubka, ktorá neurazí.
Vanishing of Ethan Carter je prvá z trojice hier "walking simulátorov" (Dear Eshter, Gone Home, ešte by sa tam dal zaradiť aj Among the Sleep od Krillbite Studio), kde je minimum interakcie, ktoré je vyvažované sústredením sa na príbeh.
Nedokážem si predstaviť, že by niekto vydal niekoľko desiatok hodín dlhý epos postavený na takýchto, až na holú kosť orajbaných mechanikách - to by musela byť strašná nuda.
Avšak cca. štvorhodinové dobrodružstvo, kde sa nedá zablúdiť za celú dobu hrania sa mi stalo len raz, že som nevedel, kam mám ísť daľej - priehrada po znížení vody je dĺžkovo adekvátne – zvyknete si na jedinú mechaniku, ktorá v hre je (detective mode), a zároveň neomrzí opoužívaním.
Tým pádom človek sa stáva minimalisticky-aktívnym hráčom sledujúcim príbeh, ktorý je kvalitne pripravený a záverečný zvrat dá všetkému zmysel.
Tento subžáner (ak sa to tak dá nazvať) väčšinou rozdelí hráčov do dvoch skupín:
Jedni, ktorí vravia, že je na zváženie, či takýto príbeh nebude lepšie vyrozprávaný v inom médiu (poviedka, rozhlasová hra, seriál/film) a takí, ktorým to minimum interakcie pomáha sústrediť sa na príbeh a prináša nevšedný zážitok.
Myslím, že už zo spôsobu písania je jasné, že sa radím k tej prvej skupine, a i keď by som sa hru nebál nazvať skôr technologickým demom (ukážkovou skriňou Unreal 4 enginu –hral som Redux verziu), určite sa tento typ hier oplatí vyskúšať.
Ako prvotina určite dobré a som zvedavý, s čím tvorcovia prídu nabudúce.
Vanishing of Ethan Carter je prvá z trojice hier "walking simulátorov" (Dear Eshter, Gone Home, ešte by sa tam dal zaradiť aj Among the Sleep od Krillbite Studio), kde je minimum interakcie, ktoré je vyvažované sústredením sa na príbeh.
Nedokážem si predstaviť, že by niekto vydal niekoľko desiatok hodín dlhý epos postavený na takýchto, až na holú kosť orajbaných mechanikách - to by musela byť strašná nuda.
Avšak cca. štvorhodinové dobrodružstvo, kde sa nedá zablúdiť za celú dobu hrania sa mi stalo len raz, že som nevedel, kam mám ísť daľej - priehrada po znížení vody je dĺžkovo adekvátne – zvyknete si na jedinú mechaniku, ktorá v hre je (detective mode), a zároveň neomrzí opoužívaním.
Tým pádom človek sa stáva minimalisticky-aktívnym hráčom sledujúcim príbeh, ktorý je kvalitne pripravený a záverečný zvrat dá všetkému zmysel.
Tento subžáner (ak sa to tak dá nazvať) väčšinou rozdelí hráčov do dvoch skupín:
Jedni, ktorí vravia, že je na zváženie, či takýto príbeh nebude lepšie vyrozprávaný v inom médiu (poviedka, rozhlasová hra, seriál/film) a takí, ktorým to minimum interakcie pomáha sústrediť sa na príbeh a prináša nevšedný zážitok.
Myslím, že už zo spôsobu písania je jasné, že sa radím k tej prvej skupine, a i keď by som sa hru nebál nazvať skôr technologickým demom (ukážkovou skriňou Unreal 4 enginu –hral som Redux verziu), určite sa tento typ hier oplatí vyskúšať.
Ako prvotina určite dobré a som zvedavý, s čím tvorcovia prídu nabudúce.
Werewolf: The Apocalypse - Purgatory
Pro: Vďaka fotoscanningu krajina v hre vypadá úchvatne, slušný príbeh
Proti: Pre niekoho samotný subžáner