Je fakt zvláštne, že v roku 2019, žije ešte niekto v omyle, že straight ženy a gayovia nehrajú video hry. Tým pádom cca polovica bossov (vlastne bossiek) zahŕňa všemožné sexistické trópy. Napríklad taká bosska executioner používa svoju kópiu ako striptérsku tyč, v tangáčoch sa okolo nej obtáča a dáva jeden critical cradle spin za druhým. Chýba už len zovretie medzi stehná a udusenie vaginálnymi šťavami. Aj keď možno aj to tam bolo, akurát, že vzhľadom na to, že som voči tomu imunný, som väčšinu jej útokov celkom úspešne dodgoval. Omnoho zložitejšie by to bolo, keby Yamamoto nebol taký sexista a nadizajnoval aj bossa vo forme namakaného twinka v speedách, ktorý by ma boxoval svojou bulgou. To ho však žiaľ nenapadlo.
Code Vein - ako tradičná darksoulsovina - má rovnako chaotické budovanie postavy. Každý predmet má snaď tridsať parametrov, z toho niektoré sú čiselné, iné zas abecedné. Ani na konci hry som nepochopil, čo to znamená, keď má predmet Str B- a Dex C. Pochopil som akurát, že predmety lepšie škálujú s classmi, ktoré majú podobné abecedné označenie, ale čo to presne znamená vo výsledku, som sa nedozvedel.
Setting je zrejme štandardné anime, z ktorého som bol viacmenej väčšinu času mimo a netušil, čo sa v hre deje. Bolo tam nejaké zbúrané mesto, démoni, upíri, striptérky, nezletilé panny a jeden mistress-in-distress naratív za druhým.
Napriek tomuto všetkému - a aj keď som nehral príliš veľa darksoulsovín - Code Vein by som zaradil medzi tie lepšie. Predovšetkým preto, že sa celkom pohodlne ovláda aj s KBM. Hra je pomerne krátka a nestihne začať nudiť. Dizajn lokácii a pocit objavovania ma bavili, dokonca som si pri hraní uvedomil - tak trochu ako pri Civilizácii - že je tu taký ten one-more-turn efekt a človek márne rozmýšľa, že hru už vypne pri ďalšom checkpointe. Jedná sa navyše o relatívne jednoduchú darksoulsovinu, vzhľadom na to, že v offline móde, vás stále sprevádza celkom schopné NPC, ktoré vás vie v najhoršom aj oživiť, tým pádom je frustrácia viacmenej minimálna, ale napriek tomu je tu po každom ťažšom fighte stále taký ten euforický moment, čo je zrejme základným prvkom tohto žánru.
Code Vein - ako tradičná darksoulsovina - má rovnako chaotické budovanie postavy. Každý predmet má snaď tridsať parametrov, z toho niektoré sú čiselné, iné zas abecedné. Ani na konci hry som nepochopil, čo to znamená, keď má predmet Str B- a Dex C. Pochopil som akurát, že predmety lepšie škálujú s classmi, ktoré majú podobné abecedné označenie, ale čo to presne znamená vo výsledku, som sa nedozvedel.
Setting je zrejme štandardné anime, z ktorého som bol viacmenej väčšinu času mimo a netušil, čo sa v hre deje. Bolo tam nejaké zbúrané mesto, démoni, upíri, striptérky, nezletilé panny a jeden mistress-in-distress naratív za druhým.
Napriek tomuto všetkému - a aj keď som nehral príliš veľa darksoulsovín - Code Vein by som zaradil medzi tie lepšie. Predovšetkým preto, že sa celkom pohodlne ovláda aj s KBM. Hra je pomerne krátka a nestihne začať nudiť. Dizajn lokácii a pocit objavovania ma bavili, dokonca som si pri hraní uvedomil - tak trochu ako pri Civilizácii - že je tu taký ten one-more-turn efekt a človek márne rozmýšľa, že hru už vypne pri ďalšom checkpointe. Jedná sa navyše o relatívne jednoduchú darksoulsovinu, vzhľadom na to, že v offline móde, vás stále sprevádza celkom schopné NPC, ktoré vás vie v najhoršom aj oživiť, tým pádom je frustrácia viacmenej minimálna, ale napriek tomu je tu po každom ťažšom fighte stále taký ten euforický moment, čo je zrejme základným prvkom tohto žánru.
Dragon's Dogma: Dark Arisen