Věda a technika

Chrípková pandémia v roku 1957 mala podobne ako španielska chrípka pôvod u vtákov a rozšírila sa z východnej Ázie, aj preto ju nazývali ázijská chrípka. Celosvetovo na ňu zomrelo 1,1 milióna ľudí.

Chrípková pandémia v roku 1968, známa aj ako Hongkongská chrípka, započala v júli v roku 1968 v Číne. Trvala do roku 1970 a bola treťou pandémiou v 20. storočí. Chrípka bola spôsobená vysoko nákazlivým vírusom H3N2 vtáčieho pôvodu. Do dvoch týždňov od jej vzniku v júli 1968 bolo v Hongkongu hlásených približne 500 000 prípadov choroby a vírus sa rýchlo rozšíril po celej juhovýchodnej Ázii a následne do celého sveta. Chrípka si vyžiadala viac ako milión životov.

Kornavírus SARS (SARS-CoV) bol identifikovaný v roku 2003. Jeho pôvod je živočíšny, podľa WHO sa predpokladá, že môže pochádzať z netopiera, a prvýkrát sa ním nakazil človek v Číne v roku 2002 v provincii Guangdong. Epidémia SARS zasiahla 26 krajín a nakazilo sa ním v roku 2003 približne 8000 ľudí, zomrelo 800 z nich. Väčšina prípadov prenosu z človeka na človeka sa vyskytla v zdravotníckom prostredí kvôli nedostatočným opatreniam proti prenosu infekcie. Okrem Číny zasiahol SARS kanadské Toronto, Hong Kong, Singapur či Hanoi vo Vietname. Príznaky ochorenia sú podobné chrípke - horúčka, nevoľnosť, bolesť svalstva, hlavy, hnačka či zimnica. Od skončenia epidémie sa vyskytol malý počet prípadov ochorenia SARS-CoV - tri v laboratóriách v Singapure a Tchaj-peji a jeden v Číne prenosom zo zvieraťa na človeka.

Vírus A/H1N1pdm09, alebo skrátene H1N1, ktorý sa často nazýva prasacia chrípka, bol prvýkrát identifikovaný v Mexiku v apríli 2009. Svoje meno dostal kvôli tomu, že bol podobný chrípkovému vírusu, ktorý infikuje prasatá. Z Mexika sa rýchlo šíril do ďalších krajín a z epidémie sa stala v júni 2009 pandémia. Napokon však nebola taká vážna, ako sa predpokladalo, pretože veľa starších ľudí bola voči nemu už imúnna.

Relatívne malý počet prípadov, ktoré viedli k vážnym chorobám alebo smrti, sa vyskytol väčšinou u detí a mladých dospelých - najmä u tých, ktorí mali iné zdravotné problémy - a u tehotných žien. Pandémiu vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia za ukončenú v auguste roka 2010. Vírus A/H1N1pdm09 je dnes jedným zo sezónnych vírusov chrípky, ktoré cirkulujú každú zimu, a je zahrnutý v očkovaní proti chrípke. Ak si mal v posledných rokoch chrípku, existuje šanca, že ju spôsobil práve tento vírus. Jeho príznaky sú podobné klasickej chrípke, sú väčšinou mierne a trvajú do 14 dní. Odhaduje sa, že počas trvania pandémie zomrelo na tento vírus celosvetovo 151 700 až 575 400 ľudí, nakazilo sa ňou vyše 60 miliónov ľudí.

Vírus Eboly bol prvýkrát zaznamenaný ešte v 70-tych rokoch minulého storočia, no doposiaľ jeho najväčšia epidémia vznikla v roku 2014 v západnej Afrike. Vírus sa začal šíriť v lesoch v Guinei a šíril sa do Libérie a Sierra Leone. Zaznamenaných bolo 28 610 prípadov nákazy, pričom na ňu zomrelo až 11 308 ľudí. Epidémia sa v západnej Afrike oficiálne skončila v júni 2016. Ebola je závažné ochorenie, ktoré často končí smrťou. Prenáša sa priamym kontaktom s krvou alebo inými telesnými tekutinami, ako moč či sliny, ale aj pohlavným stykom. Okrem ľudí sa nákaza môže prenášať aj pri kontakte s telesnými tekutinami zvierat ako opice, antilopy či netopiere. Ochorenie sa prejavuje do 21 dní od nakazenia sa, jeho príznaky sú horúčka, bolesť svalov, hlavy, hrdla, zvracanie, hnačky, poruchy obličiek, v závažných prípadoch môže nastať zlyhanie orgánov.

MERS (Middle East Respiratory Syndrome ), alebo MERS-CoV je choroba, ktorú spôsobuje koronavírus. Bol prvýkrát zaznamenaný v roku 2012 v Saudskej Arábii a predpokadá sa, že pochádza z netopierov. Od roku 2012 po koniec roka 2019 bolo v 27 krajinách sveta zaznamenaných 2494 potvrdených prípadov ochorenia MERS-CoV a 858 úmrtí. Najväčší počet nakazených mimo Arabského polostrova bol zaznamenaný v roku 2015 v Južnej Kórei, kam ochorenie pravdepodobne priniesol turista. Vírus sa prenáša kašľom či kýchaním, u pacientov sa vyvinú ťažké respiračné problémy, horúčky, kašeľ a dýchavičnosť.

Pandémia koronavírusu Covid-19 je veľkou globálnou krízou našej doby. Od vzniku koncom minulého roka sa vírus rozšíril z Číny na všetky kontinenty okrem Antarktídy, pričom Európa sa stala epicentrom ochorenia. Krajiny sa snažia spomaliť šírenie choroby testovaním, karanténnymi opatreniami, obmedzením cestovania či hromadných stretnutí, zatvorením škôl, obchodov či reštaurácií. Ochorením Covid-19 sa nakazilo doposiaľ takmer 900-tisíc ľudí, pričom naň zomrelo vyše 41-tisíc ľudí, vyliečených je zatiaľ vyše 176-tisíc prípadov. Predpokladá sa, že okrem strát na ľudských životoch celý svet zasiahne v dôsledku tejto pandémie veľká ekonomická kríza. Podľa International Labour Organization môže prísť o prácu 25 miliónov ľudí po celom svete.

Zaujímavé, že prvý krát to nejako pociťujeme a vnímame, všetky predchádzajúce pandémie sme reálne v Európe vôbec neprežívali.

Teda nepočítam Španielsku v 1918.