@
Hrdlodus (22.09.2013 17:36): Sám si protirečíš. Kritik nedokáže byť objektívny, ale hypoteticky, ak by bol objektívny, tak by sa musel odosobniť od práve týchto subjektívnych kritérii hráčov, musel by hodnotiť bez emócii, bez nejakých skúsenostných alebo kontextových nedostatkov. Podľa tvojho tvrdenia by sa malo každému AAA blockbusteru dávať vysoké hodnotenie lebo zaujme veľa ľudí, lebo je pre kategóriu ľudí, ktorá má rada tupé akčáky alebo priblbé hangover komédie. Je to pre tých ľudí a zabaví ich to, tak prečo to nepovažovať za skvost? To isté pri hudbe, vieš koľkým mladým sa páči Lady Gaga, Justin Bieber alebo Rytmus? Tak prečo to nepovažovať za umenie, nie? Predsalen vekové rozloženie by bola v tomto ponímaní rovnaká kategória ako národnosť.
Zhodou okolností som recenzoval aj hry, aj hudbu a písal články ako také za peniaze a náhodou som vyštudoval žurnalistiku. Pohľad autora bude vždy subjektívny, to už vychádza z ľudskej podstaty, snaha o nadhľad tam však musí byť, i keď sa objektivita nedá dosiahnuť. Vždy človek reaguje na podnety na základe svojich skúseností. Zažil niečo zlé s nejakým herným či hudobným žánrom, bude voči tomu zaujatý alebo skeptický a naopak. Tomuto sa autor má snažiť predísť, nespoliehať sa na nejaké negatívne či pozítivne očakávania a pristupovať k tomu s čistou hlavou, no mať dostatok skúseností na to, aby dokázal spraviť kvalitatívne alebo kontextuálne porovnanie s inými dielami. Z toho čo si o čitateľovi napísal platí jediné - priblížiť recenzovanú vec čitateľovi. A to tak, že vysvetlí základné princípy daného diela z hľadiska funkcie (účelu), vyzdvihne niektoré jeho elementy a naopak iné zkritizuje. Z určitého hľadiska tak podáva zmes faktických informácii a zážitkov, ktoré sú podané v určitom názore. To je poslanie recenzenta. Recezent by mal určitým spôsobom filtrovať rôzne diela a výrobky pre svojho čitateľa a užívateľa daných vecí, aby to nemusel robiť on. Nemá mu byť poplatný, má ho určitým spôsobom usmerňovať, možno až vzdelávať tým, že mu ponúka určitý selektívny výber.
O tom to je, ak chceš niečo hodnotiť, tak by si mal ovládať veci k tomu potrebné. Napr. ten cudzí jazyk. Je to rovnaké ako vedieť hrať hry a poznať ich, čiže mať nejaké odohraté a vyznať sa v ich kontexte a žánrológii. Posaď malé dieťa k jeho prvej pc hre a vždy bude nadšené pokiaľ tá hra nebude mať technické ťažkosti alebo nebude priveľmi ťažká (hoci ani to nemusí odradiť).
Príklad s tentacle je scestný, pretože je to vlastne urban myth. Populárne je to u mizivého percenta, no populárne na internete ako nejaký špecifick fenomén sa to stalo pre svoju kontroverznosť, nie pre veľkosť publika. A Mafia, príde ti, že mafiánsky žáner je nejaký rozvinutý v Čechách, či už v hrách, literatúre alebo filmoch? Samozrejme len v domácej tvorbe. Nehovoriac o tom, že sa jedná o niečo s taliansko-americkou tradíciou, čiže je to symbol a kontext prevzatý zo zahraničia. Jasné, že japonci majú radi odlišné veci. Lenže ako si sám podotkol, je to veľmi separovaná kultúra. Ako národ sa k ním nepribližujú charakterovo ani Číňania a kórejci len okrajovo. Zatiaľ čo Česko a Slovensko má veľmi podobnú kultúru a morálny kontext iným európskym krajinám, fungujúcim na kresťanskom koncepte morálky. No i tak sa stáva, že máme populárne rovnaké kapely i pc hry. Čiže stavať geoštúdiu na koncepte Mafie je hlúposť, japonci nedávajú prednosť niečomu len preto, že je to japonské. Napr. u nich je veľmi silný trend amerikanizácie, silnejší než v Čechách alebo na Slovensku. Ide tam vyslovene o kopírovanie životného štýlu.