Diskuze

@mazar1234 (29.12.2013 17:14): Súhlasím, ja som hral z TES síce len Arenu, Morrowind a Oblivion, ale i tak sa tam dali nájsť prepracované vzťahy a intrigy, či zaujímavé questy a odkazy na tú minulosť (lore) ako keby bol ten príbeh tak nenásilne podávaný ako niečo na pozadí. Trebárs aj ten Morrowind, je jasné, že tou úplne hlavnou linkou hráč zabil málo času a netvrdím, že to bolo najlepšie spracované, ale to ako hráč prenikal do zvyklostí toho kontinentu a dunmerskej cirkvi, hlavných domov alebo tých kmeňov a to všetko vo vzťahu k impériu a iným rasám malo svoju prepracovanosť a napr. bol dosť vidieť ten vplyv Dagoth Ura, rovnako (a možno ešte viac "subtle") ako v prípade Mordoru na začiatku Pána Prsteňov, než bola celá Stredozem v konflikte.

Daggerfall som inak nehral hlavne kvôli tomu, že hoci viem, že zo začiatku by ma to mohlo frustrovať, nakoniec by som as jedného dňa postavil od pc s myšlienkou: "what year is it?".

@LIUWIL (29.12.2013 14:45): To, že je niečo akčné a zároveň pomalé sa vôbec nevylučuje. No je to primitívne, zbrane majú rovnaké vlastnosti a vždy je to o tom osvetliť cieľ a vystreliť. Jeden jediný a stále rovnaký spôsob a nič k tomu. Ak toto nie je primitívne, tak čo je potom primitívne?

Práveže zmeny tam boli, už medzi Morrowindom a Oblivionom bola napr. zmena v tom, že sa začal aktívne využívať štít (a nielen pasívne bloky v záležitosti od výšky skillu) a hra rozširovala počet možných útokov zbraňou súvisiacich so silou, rýchlosťou a smerom výpadu, to sa postupne rozširovalo zlepšovaním skillu po určitú hranicu. Jasné, stále to nebolo úplne super, napr. systém z Dark Messiah bol veľmi podarený čo sa týka šermovania z pohľadu prvej osoby a ten by som tam bral, ale zároveň to nebolo ani až tak fádne, napr. boje v aréne v Imperial city som si užil. Oveľa viac šťavy zo súbojov uberal level scaling. Tak TES bol pre mňa vždy viac o exploringu a sidequestoch, o hernej mytológii a folklóre. Samotný príbeh by nebol zlý, keby jednotlivé akože cliffhanger momenty po čase neboli na dennom poriadku a obyčajné (zatváranie brán do oblivionu, likvidácia drakov). Pointa je v tom, že tá hra mala viacero možností čo robiť a ako to robiť a preto nestála len na samotnej akcii a tým pádom človek pri tom netrpel. Napr. v Morrowinde a v podstate aj Oblivione ma dosť bavilo postupovať v rankoch rôznych gíld, už len pre ten pocit z "kariérneho rastu".