Mne sa dvojka páčila viac ako jednotka, hoci stále má svoje chyby. Nebolo to u mňa o grafike inak vôbec, ale principiálne je Dragon Age: Origins pre mňa archetyp tisíckrát omletého zlého fantasy príbehu ako nepodarenej variácie na Pána Prsteňov, v kombinácii s absurdne hlúpymi motiváciami postáv, hlavne záporáka. Všetko pôsobí ako to najväčšie klišé, nepriatelia darkspawn sú nudní a sterilní bubáci bez osobnosti. To celé mi príde v kombinácii s neoriginálnou záchranou sveta ako absolútny prežitok. Veď fantasy je od slova fantázia, ale takéto hry mi prídu ako práve absolútny nedostatok fantázie. To isté aj väčšina lokácii a questov.
Naopak dvojka si ma získala tým, že to celé pôsobí ako dobrodrúžny seriál jednej rodiny/partičky, ktorému síce chýba niečo, čo by to celé logicky lepilo dohromady, ale pripomenulo mi to tie seriály 90. rokov ako Herkules, Sindibád, kreslený Aladdin. Z hľadiska družiny mi viac postáv prišlo zaujímavých (v čele s Varrickom). V podstate preferujem, keď sa miesto záchrany sveta aspoň väčšinu času riešia osobné osudy, spory, vlastné problémy
Hra už bola menej schizofrenická ako DA:O, na jednej strane sa DA:O tvárilo gameplayovo, že chce naväzovať na Baldur's Gate, na druhej strane chcelo mať cool akčnejšie momenty a byť "moderné", ale podľa mňa nefungovalo ani jedno. DA 2 je oveľa akčnejšia a hoci ten primitívny respawn je strašná blbosť, vo svojej rýchlosti a akčnosti to aspoň rýchlejšie odsýpalo.
Vec, ktorá mi najviac v hrách vadí je jednoducho to, keď sa nebavím/nudím. A práve tu a aj pri niektorých iných hrách som mával pocit, že hra mi vlastne ordinuje prácu, aby potom na chvíľu odmenila "zábavou". Tento istý problém som mal napr. nedávno s
Vampyr - bavil ma tam príbeh, bavila ma atmosféra, ale ten gameplay bol tak neskutočne nezábavný a ubíjajúci, že som mal pocit, že celú tu hru hrám za trest a nie "za odmenu", že sa venujem voľnočasovej aktivite, aby som sa zabavil.