Nejlépe hodnocené komentáře

Keďže sme v Dark Souls, tak rovno môžete zabudnúť na to, že by ste sa do DLC dostali nejako triviálne, napríklad cez hlavné menu. No ešte to tak! Celkovo je ten spôsob, ako aktivovať Dark Souls: Artorias of the Abyss tak šialene komplikovaný, že nechápem, ako na to niekto prišiel bez návodu.

Čo sa týka samotného rozšírenia, tak sa mi veľmi páčilo. Zaujímavé lokácie a hlavne skvelí bossovia. Samostatne sa to úplne nedá hodnotiť, ale ako dodatok k hlavnej kampani je to prakticky bezchybné. Pokojne to mohlo byť aj dlhšie.

Poznámka: komentár aj hodnotenie sú venované hlavne rozšíreniu Iki Island.

Hlavnú kampaň Ghost of Tsushima som už síce dohral, ale keďže som si zakúpil Director's Cut, rozhodol som sa k hre ešte vrátiť. Navyše, po svojom Dark Souls maratóne som potreboval niečo trochu oddychovejšie a Ghost of Tsushima bol ideálny kandidát. Pred výjazdom na ostrov Iki som však ešte dokončil niekoľko questov, ktoré mi ostali v základnej hre.

Neboli zlé, ale potvrdila sa moja prvotná domnienka, že sú až príliš naťahované a v zásade nie až také podstatné. A čo samotný ostrov Iki? Celkom sa mi páčil. Ide síce o pomerne skromné rozšírenie (čo je logické), avšak pekne uzatvára Jinovu cestu a charakterový vývoj. Nie je asi nutné ho bezpodmienečne hrať, ale kto bol pôvodnou hrou nadšený, tak bude spokojný aj tentokrát.

Niektoré veci mi trochu vadili, hlavne Jinove halucinácie. Mali síce svoj zmysel, ale aj tak mi proste (aj napriek svojej vizuálnej pôsobivosti) občas liezli na nervy. Misie obsahovali veľa akcie, čo tiež poteší. Celkovo teda chutný dezert po výživnom hlavnom chode.

Herní výzva 2024: 10. V záři reflektorů

V posledných rokoch sa dosť často hovorí o tom, že moderné hry stoja za starú bačkoru (na YouTube na túto tému nájdete mnoho videí). Že gaming vlastne umiera a firmy produkujú zúfalo nudné hry. Tie sú v podstate všetky na jedno brdo, nezaujímavé, plné mikrotransakcií, chýba im vlastný ksicht a odvaha riskovať. A pri pohľade na tie AAA tituly, ktoré sú si podobné ako vajce vajcu by človek vlastne aj súhlasil, že dnešná doba nie je hráčom naklonená. Ono je to ale pravda len čiastočná.

Pretože áno, je faktom, že mnohé AAA hry sú nudné a spotrebné produkty bez duše, lenže súčasnosť viac než kedykoľvek predtým praje aj nezávislej scéne, ktorá ponúka pomerne veľa drahokamov. A jedným z nich je aj Cuphead.

To je totiž absolútna fantázia! Nádherná ručne kreslená grafika (ani si neviem predstaviť, koľko práce to muselo dať), famózny jazzový soundtrack a brutálna obtiažnosť. Splnený sen každého hráča, ktorý sa rád týra. Musím povedať, že rubber hose animácia, ktorú tvorcovia využili, mi ako decku prišla niečím nepríjemná a znepokojivá. Docenil som ju až oveľa neskôr. Niet divu, keďže samotné animáky 30. rokov boli dosť uletené a surreálne, čo Cuphead využíva na maximálnu možnú mieru. Iste, príbeh je jednoduchý, ale bez problémov by obstál ako diel nejakého animovaného seriálu z tých 30. rokov, takže je to vlastne plus.

Hráča čaká mnoho nesmierne kreatívnych a poriadne šialených bossov. Boje s nimi tvoria hlavnú náplň hry, run and gun levely sú potom príjemným spestrením. Rozhodne však nie sú oddychovkou! Miestami ma dokonca frustrovali ešte viac než bossovia (Funhouse Frazzle ma bude budiť zo spánku). Pretože, ako ste sa už asi dovtípili, čo sa týka náročnosti, tak áno, Cuphead je ťažká hra.

Našťastie je to ale poriadna návykovka, takže ju proste nepustíte z rúk, kým bossa neporazíte. Tvorcom sa presne podarilo trafiť balans medzi zábavnou výzvou a frustráciou. Väčšinou som tak nadával na seba a na svoju neschopnosť a nie na autorov (väčšinou...).

Niekomu možno bude vadiť, že bossovia nemajú health bar, ale mne to neprekážalo. Po neúspechu vám navyše hra ukáže, ako ďaleko ste v leveli postúpili a koľko vám chýbalo do cieľa. To by niekto mohol považovať za zdroj frustrácie, mňa to ale motivovalo. Videl som totiž svoj progres, to ako som sa s každým pokusom kúsok po kúsku blížil do cieľa a to ma poháňalo ďalej. Kvitujem aj možnosť opakovať boje s bossmi.

Po víťaznom fighte totiž obdržíte známku podľa toho, ako sa vám darilo. Pokiaľ chcete získať najvyššie hodnotenie, môžete to skúsiť znova (a znova a znova...). Ja som bossov opakoval dosť často, nie primárne kvôli lepšej známke (bol som rád, že som bossa vôbec porazil, či to bolo na C- alebo na B+ ma až tak netrápilo :)), ale proste preto, lebo boje boli zábavné. Ocenil som aj počítadlo úmrtí (za celú hru som zomrel 1570-krát, neúspešných pokusov bolo ale oveľa viac, keďže keď sa mi nedarilo, dosť často som boj prerušil a skúsil to rovno odznova).

Ak by som mal niečo vytknúť, tak parry mechanika mi prišla trochu nevyladená. Veľakrát sa mi zdalo, že som parry urobil včas, ale bolo to zaznamenané ako damage (samozrejme záležalo na situácii). Možno to ale bolo mojou nešikovnosťou. Dosť som sa následne obával nejaké parry skúšať. Životov máte totiž menej než málo (defaultne tri, neskôr si ich môžete zdvihnúť na maximálne päť).

Druhá vec, čo by možno niekomu mohla prekážať je fakt, že Cuphead neobsahuje žiadne oddychovejšie momenty. Bossovia aj run and gun levely sú skúškou nervov a nedá sa povedať, že by si hráč v niektorých leveloch mohol vydýchnuť. To robí z hry nekonečnú adrenalínovú jazdu, ktorej sa ale niektorí hráči môžu presýtiť. Mne osobne sa to ale nestalo.

Cuphead je skrátka a jednoducho poklad. Štýlová hra vytvorená s láskou a absolútnym nasadením. Tvorcovia kvôli nej dali výpoveď v práci, vrazili do nej vlastné prachy a dokonca založili aj vlastné domy! O to viac človeka teší, že dodali výbornú hru, ktorá sa navyše stretla s úspechom. Zaslúži si ho.

Metroidvania podľa môjho gusta. Audiovizuálne pôsobivá, prehľadná, rešpektujúca môj čas a zároveň solídna výzva. Čo viac si želať? Ender Lilies je po dlhšej dobe hra, ktorá ma pohltila a na ktorej opätovné hranie som sa vždy tešil. Pôsobivý a krásne navrhnutý svet sužovaný večným dažďom si ma okamžite získal. Sadla mi aj ponurá melancholická atmosféra a hudba. To, že hlavná hrdinka Lily vlastne nebojuje, ale využíva rôznych spiritov, mi prišlo ako celkom zaujímavý ťah.

Kolega ActualPigeon5 píše, že hra nie je príliš ťažká. S tým si dovolím nesúhlasiť. Iste, nie je náročná ako Bloodborne či Sekiro, ale stále predstavuje dosť veľkú výzvu. Čo je super! Viacerí bossovia ma potrápili na dlhé hodiny, ale vlastne som sa pri nich ani veľmi nerozčuľoval. Hra je totiž férová a pokiaľ človek zlyhá, tak je to len a len jeho vina. Nikdy som nemal pocit, že by mi tvorcovia škodoradostne hádzali polená pod nohy.

Ak som teda bol občas nahnevaný, tak hlavne na seba. Boje boli zábavné a svižné, takže mi vôbec nevadilo, že ich musím často opakovať a každé kolo som si užíval. Je zároveň pravdou, že hra nepenalizuje tak ako napríklad Dark Souls. Po smrti nič nestrácate, ostávajú vám všetky nazbierané skúsenosti. Vďaka tomu je preskúmavanie sveta relatívne pohodové.

Samotný príbeh/lore tiež nie je zlý, hoci sa priznám, že od určitého bodu som nájdené kúsky a poznámky, ktoré ho osvetľovali, proste ignoroval. Stačil mi základ, ktorý som sa dozvedel v úvode a následne som sa už nechal unášať atmosférou. Súvisí to asi aj s tým, že podobný spôsob rozprávania príbehu (cez nájdené artefakty/predmety) nie je úplne podľa môjho gusta. Pri hraní mi to však nijako neprekážalo.

Negatív nevidím veľa, ale predsa len tu boli veci, ktoré mi až tak nesadli. Napríklad to, že hlavná hrdinka sa lieči dosť pomaly (dá sa to síce zlepšiť magickým artefaktom, ale aj tak ma to štvalo). Občas keď používate pri boji viacero spiritov, je to celkom chaotické a vy poriadne nevidíte, kde vlastne stojíte. No a v závere tvorcovia trochu zakopli, keď nám naservírovali ďalšiu otravnú (pun intended) jedovatú lokáciu, plnú silných nepriateľov a toxicity na každom kroku. Škoda, myslel som si, že Ender Lilies sa podobnej časti vyhne. Ale tamojší boss bol opäť výborný, takže nemám problém nad tým privrieť oči a pokojne tam vpáliť tú stovku.

Pri Ender Lilies som totiž zažil to, čo kedysi pri Dark Souls. Nemohol som hrať nič iné, ostatné hry prestali existovať a ja som sa sústredil len na prekonanie novej náročnej prekážky. Je asi pravdou, že hra do svojho žánru nič nové neprináša, no mne to nevadilo. Všetky overené ingredience sú dokonale odvážené a spolu vytvárajú výborný herný zážitok.