Nejlépe hodnocené komentáře

Príbeh o Harrym Potterovi sa stal najslávnejším knižným bestsellerom medzi mladými čitateľmi. Zaujímavý motív takto preniesol knižnú sériu aj na plátna kín. A keď už tu máme aj film prečo neurobiť aj hru. Väčšina hier podľa filmu (knihy) končí fiaskom, ale u prvého dielu tejto série to tak úplne nie je.

Na 1. dieli je vidieť snahu osloviť najmä mladých hráčov (na rozdiel od neskorších častí, na čo má vplyv najmä gradovanie série). Hra takto v sebe skrýva jednoduchú skákačku s niekoľkými logickými hádankami, ktorá už ale v súčasnosti nemá veľmi cenu uspieť.

Tak ako to pri takýchto hrách chodí, hra sa snaží držať príbehu knihy. Hrať túto hru z pohľadu príbehu nemá veľmi cenu, keďže hra od hlavnej dejovej línie veľmi neodbočuje. Po úvodnom videu sa ihneď ocitnete na Rokforte a prvá polovica hry je orientovaná na učenie sa kúziel a ich trénovanie. Už pri prvom kúzle som zostal zaskočený, keďže na prvý pohľad sa môže zdať ľahké prejsť presne po vopred nakreslenom symbole myšou, ale pri 95 % úspešnosti je to dosť nereálne, keďže máte nato len jeden pokus. Spočiatku som si myslel, že budem môcť môj neúspech pri cvičení opäť niekedy zopakovať, ale lineárnosť/koridorovosť hry vám to už nedovolí. (tento moment je zrejme ten prečo som to pred viac ako 10 rokmi odinštaloval :D ). Ďalšou časťou vašej výuky je praktické vyskúšanie jednotlivých kúziel v tréningových miestnostiach. Nemusíte sa báť, že počas hry si prehrejete mozgové závity, hra čaruje za vás, takže nemusíte rozmýšľať, kde ktoré kúzlo použiť, keďže hra vám sama zobrazí znak daného kúzla a Harry ho po kliknutí ihneď vykoná. Počas hry takto máte možnosť naučiť sa 5 typov kúziel a tie v priebehu hry používať.

V hre taktiež zbierate fazuľky, ktoré sú prakticky zbytočné (tak akurát po 25 kusoch ich môžete na vopred určených miestach odovzdať Fredovi a Georgovi a získať tak zberateľskú kartičku). Okrem fazuliek môžete zbierať čokoládové žabky, ktoré vám doplnia zdravie a samozrejme zberateľské kartičky. A pri kartičkách sa dostávam k druhému problému, hra je tak naskriptovaná, že pokiaľ sa len priblížite k miestu prechodu do druhej lokácie, hra automaticky spustí videosekvenciu a opúšťate danú oblasť a takto strácate možnosť tieto kartičky nájsť. Kedysi sa hra možno aj dlho načítavala, ale nový hardware umožňuje rýchle načítavania (čo by som u niektorých hier uvítal), ale tu mi to vadí, keďže hra len počas načítavania ukáže úlohy pre danú lokáciu a taktiež koľko kartičiek sa tam nachádza a v priebehu 2 sekúnd sa to nedá stihnúť ani prečítať.

Po stránke hrateľnosti, je hra jednoduchá, ale autosavy v hre nehľadajte, hra sa vám uloží až pri lietajúcej knihe. Je to celkom dobré riešenie, až na... áno, tieto savy sú niekedy tak nešťastne rozhádzané, že hra vám dokáže dosť zdvihnúť adrenalín. Neustále skákanie by až tak nevadilo ale tie cutscény, čo sa nedajú vypnúť (to sa nedá ani vysvetliť, ten pocit zažijete len vtedy keď po 5x uvidíte ako Filch mizne za zatvárajúcou sa knižnicou).V mnohých situáciách blbne kamera a vy opäť padáte do čiernej diery (resp. nakonci hry pri výbere elixíru a asi po treťom pokuse, keď sa mi kamera otočila tesne pred kliknutím, som mal sto chutí dať ochutnávať tie elixíry Hermione - keby sa to dalo) . A skákanie tiež nie je na obzvlášť úžasnej úrovni, pokiaľ sa snažíte niekde vyliezť Harry sa najprv podivne vznesie nad danú prekážku a až potom akoby spadol nižšie a pri preskakovaní cez priepastí máte tiež mnohokrát pocit, že po preskočení sa kĺže a padá opäť do nejakej diery. Súbojový systém je bez krviprelievania, nepriateľov buď omráčite a oni sa po čase preberú, alebo niektorí pre zmenu uletia. Významnou zložkou je potom samotný metlobal. Aj keď nechápem prečo sa nedá nestaviť samostatné ovládanie pre pohyb na metle a pre Harryho, takto som musel neustále meniť tlačidlá klávesnice pred každým takýmto okamihom, táto časť je opäť aj o šťastí, pokiaľ sa snažíte chytiť zlatú strelu a len trochu sa vykloníte z dráhy môžete začať od začiatku. V priebehu hry máte ešte možnosť prejsť si niekoľkými boss fightmi, ktoré sú až na posledné 2 (Chlpáčik a Veď-vy-viete-kto) úplne jednoduché.

Grafická stránka hry je na slušnej úrovni na svoju dobu. Aj keď po prvom uzretí Dumbedora s jeho 3D okuliarmi som vybuchol smiechom, ale zvyšok hry som bral s úplnou vážnosťou (ale je tu možnosť, že je to len kvôli tomu, že sa Dumbledore ukázal už len asi 2x). Dabing veľmi na kvalite hry nepridáva, občas bol aj vcelku dobrý, ale inokedy som mal pocit, akoby to len dabléri znudene čítali bez nejakých emócii.

Harry Potter and the Philosopher's Stone je koridorovkou, ktorú sa oplatí raz zahrať a potom na ňu zabudnúť (jedine žeby ste chceli nájsť všetky kartičky, čo ale aj tak nič neovplyvní). Pokiaľ si chcete na Harryho Pottera zaspomínať lepšie urobíte, ak si pozriete film alebo prečítate knihu. Aj keď PS ponúka 5 a pol hodiny čistého času, neobsahuje nič čo by už bežný hráč nevidel a pokiaľ si chcete zapnúť nejakú skákačku Super Mario alebo trebárs Kao the Kangaroo budú lepšou voľbou.

Unreal Tournament 2004 je jedinou hrou, ktorú si aj napriek absencii klasickej kampane stále spúšťam, jednotlivé herné módy a aj v celku dobrá AI protivníkov a spolubojovník je na dobrej úrovni takže o zábavu je postarané aj keď nikto zo známych nemá chuť hrať. Po rokoch som sa rozhodol skúsiť aj ďalší diel a to UT3, ktorý beží na novom Unreal 3 Engine a ponúka niekoľko zmien v starom zaužívanom UT. Splnil UT3 moje očakávania ? (čítajte ďalej)

Po pôvodnom hernom princípe, kde ste bojovali v turnaji a snažili sa dostať na vrchol rebríčka najlepších a získať tak pohár s hromadou peňazí, tentokrát došlo k zmene, UT3 už nie je o turnaji, ale o vedení vojny pomocou oživovačov v arénach. Kampaň vás takto zavedie do vojny, ktorá je pre váš tím skôr o pomste ako snahe ukončiť vojnu. Napriek všetkému si kampaň zaslúži kúsok uznania, medzi jednotlivými hernými kapitolami si môžete pozrieť ingame scény, ktoré vás trochu informuje o priebehu dejstva. Záver je predvídateľný, ale napriek tomu ma potešil a vôbec mi nevadí, že si to Malcolm odniesol v závere turnajov v UT2003 aj v UT2004 vopred pred jeho zradou, aj keď ľutujem, že som nedostal možnosť odstreliť ho na záver aj teraz, možno to bude v UT2015.

UT3 je prvou hrou, ktorej kampaň som hral v kooperatívnom režime a je to výrazná zmena, keďže AI spolubojovníkov je niekedy na zaplakanie, sú schopní brániť konkrétny úsek a zvyšok je im úplne jedno alebo všetci vbehnú do jedného tanku a ostanú v ňom v základni... Ale zase hra má aj svetlé stránky, keď AI funguje 100% a sú schopní mať aj o niekoľko bodov na záver viac ako vy (ale fakt toto sa stáva len veľmi zriedkavo). V priebehu kampane získavate jednorázové karty s bonusom, ktoré mi ale česť nejako nedovolila použiť :D No niekedy je kampaň dosť neférová a vtedy máte sto chutí tú kartu po 3 opakovaní aj použiť. V UT2014 boli strany vždy vyrovnané 2na2, 4na4 ..., ale tu to neplatí pár krát sa stane že bojujete aj 4 proti 7 a to už trochu aj výzva. Taktiež coop dovoľuje hrať duely 2 proti 1, je to trochu zvláštne, ale takto je aspoň záverečný súboj trochu jednoduchší. Záverečný boss nezaprie korene UT, aj keď si vyberiete nižšiu obtiažnosť a nepriatelia len padajú na zem pod vašou paľbou tak v závere sa opäť zapotíte. Na začiatku kampane ma trochu zaskočil výber zo 4 obtiažností, keďže pôvodne ste si vyberali z 8 a to platí aj tu pri voľnej hre.

V hre som sa nestretol s výberom postavy (možno to tam je), takže vo voľnej hre sa vám postava vyberie náhodne a počas kampane je to tiež vopred určené. Nevadí to až tak, ale skrátka v UT2004 som bol zvyknutý na stále toho istého týpka.

Čo sa týka zbraní tak veľké zmeny sa tu nekonali, stretávate sa tu opäť so všetkými vašimi známymi zbraňami od tlakového dela až po sniperku (tentokrát je len jedna). Minigun získal sekundárny režim streľby, Reedemer dokáže vystreliť riadenú strelu, pribudli bomby na zneškodnenie betónových bariér a nový je tak akurát raketomet Avril a prístroj na vytvorenie spomaľovacej zóny. Tvorcovia sa tentokrát viac sústredili na súboje s využitím vozidiel takže po tejto stránke pribudlo niekoľko nových kúskov. Štandardný teleportér ostal nezmenený, ale na väčších mapách máte možnosť využiť vznášadlo pre rýchlejší presun aj keď pri zásahu ste omnoho viac zraniteľní.

Priaznivcov UT (najmä UT2004) najviac muselo zarmútiť zredukovanie jednotlivých herných módov, nehľadajte tu Assault, Double Domination ani Bombing Run, tie nadobro zmizli. Hra je zameraná najmä na mód Warfare (čo je premenovaný mód Onslaught). Taktiež si Epic myslel, že hráči sú úplne tupí a preto pridal mód Duel, čo je deathmatch 1vs.1, akoby sa to nedalo nastaviť aj v klasickom deathmatchi... alebo sa im nezdalo, že majú ten zoznam herných módov taký krátky...
Takto si teda môžete zahrať Deathmatch, Capture the Flag, Warfare, CTF s vozidlami, Duel a 2 módy ktoré pribudli s mapovým DLC Titan Pack.

Čo mi ostáva dodať na záver, UT3 bol skôr ukážkou nového enginu ako plnohodnotné pokračovanie Unreal Tournamentu. Pokus o nejakú kampaň potešil taktiež jednotlivé nové vozidlá, ale inak hra a jej ponuka herných módov sklamala na plnej čiare, takže nám ostáva čakať na UT2015 a zatiaľ sa vrátiť späť k UT2004.