Poslední komentáře

Priznám sa, neveril som tomu. Voči do nebies vychvaľovaným AAA hrám som prirodzene skeptický, dokonca mám istú tendenciu sa im vyhýbať. Do The Last of Us sa mi teda bohvieako nechcelo, ani napriek jeho kultovému statusu. Súviselo to aj s tým, že zombíkov považujem za tak sprofanovaných hororových záporákov, že vo mne vyvolávajú skôr úsmev, než strach.

Ale keďže sa remake povaľoval v katalógu PS+, tak som si povedal, že za skúšku nič nedám. Vedel som, že hra nie je príliš dlhá, takže som si hovoril, že sa budem nudiť a trpieť len krátko. Napokon to dopadlo tak, že som ani náhodou netrpel a už vôbec som sa nenudil!

Vlastne ma to okamžite chytilo. Ak som to správne pochopil, tak remake je po príbehovej/dialógovej stránke rovnaký ako pôvodná verzia, len je graficky vytunený a obohatený o nejaké nové mechaniky. Pôvodnú verziu som nehral, takže to nemôžem porovnať, ale z hľadiska grafiky sa nedá remaku nič vytknúť. Modely postáv, svet, svetlá, voda, rôzne efekty. To všetko je absolútne bez chybičky. Sem-tam sa síce nejaký glitch objaví, ale to sú naozaj drobnosti. Nekonajú sa žiadne dlhé loadingy, samotná hra je plynulá a je radosť sa na rôzne animácie dívať (neplatí to len pre cutscény).

Skvelá je aj zvuková stránka, vrátane hudby a dabingu. Zapôsobilo na mňa aj v rámci možností drsné a realistické vykreslenie post-apokalyptického sveta, ktorý sa prepadol do chaosu. Palec hore dávam aj za naturalistickosť v súbojoch. Keď niekoho odprásknete brokovnicou, tak je to poriadne krvavé, nezriedka postave odletia aj končatiny. Niežeby som sa v tom vyžíval, ale proste to dodáva na realistickosti a určitej špinavosti. Bavil ma aj dôraz na detail, nielen čo sa týka pôsobivo vymodelovaného sveta, ale aj niektorých mechaník. Ak si napríklad upgradujete zbraň, neodbije sa to jedným klikom, ale vidíte, ako ju Joel vylepšuje na pracovnom stole.

Príbeh je vynikajúci. Pravdaže, nejde o nejaký originálny námet (s podobnou premisou pracoval napríklad film Potomkovia ľudí), ale napísaný a zrežírovaný je skvele a veľmi rýchlo ma zaháčkoval. Zrejme to bolo aj vďaka perfektne napísaným postavám. Neplatí to len pre hlavnú dvojku Joela a Ellie, ale aj vedľajšie charaktery (Tess, Bill, Henry, Marlene, David... človek si tie postavy a situácie s nimi proste zapamätá, aj keď sa nezriedka zdržia len krátko). Vzťah medzi ústrednou dvojicou bol dušou celého príbehu a tvorcom sa ho podarilo vykresliť naozaj citlivo a presvedčivo a bez zbytočného pátosu.

Bavili ma aj súboje a možnosť zvoliť si taktiku (stealth vs. streľba, pokiaľ teda máte muníciu) a hoci princíp boja sa do konca hry nezmenil, neomrzelo ma to. Akčné pasáže boli svižné, nechýbalo im napätie a zombíci (ktorí vlastne nie sú zombíci, ale chápeme sa) naozaj pôsobili ako hrozba a nie ako jaloví panáci. Hra má navyše slušné tempo, tvorcovia vedia, kedy dupnúť na plyn a kedy zase spomaliť. Chválim aj ideálnu dĺžku, pritom sa ponúkalo viacero možností, ako stopáž natiahnuť. Našťastie, tvorcovia sa sústredili na to podstatné. Celkovo teda výborný zážitok a už teraz sa teším na dvojku.

Metroidvania podľa môjho gusta. Audiovizuálne pôsobivá, prehľadná, rešpektujúca môj čas a zároveň solídna výzva. Čo viac si želať? Ender Lilies je po dlhšej dobe hra, ktorá ma pohltila a na ktorej opätovné hranie som sa vždy tešil. Pôsobivý a krásne navrhnutý svet sužovaný večným dažďom si ma okamžite získal. Sadla mi aj ponurá melancholická atmosféra a hudba. To, že hlavná hrdinka Lily vlastne nebojuje, ale využíva rôznych spiritov, mi prišlo ako celkom zaujímavý ťah.

Kolega ActualPigeon5 píše, že hra nie je príliš ťažká. S tým si dovolím nesúhlasiť. Iste, nie je náročná ako Bloodborne či Sekiro, ale stále predstavuje dosť veľkú výzvu. Čo je super! Viacerí bossovia ma potrápili na dlhé hodiny, ale vlastne som sa pri nich ani veľmi nerozčuľoval. Hra je totiž férová a pokiaľ človek zlyhá, tak je to len a len jeho vina. Nikdy som nemal pocit, že by mi tvorcovia škodoradostne hádzali polená pod nohy.

Ak som teda bol občas nahnevaný, tak hlavne na seba. Boje boli zábavné a svižné, takže mi vôbec nevadilo, že ich musím často opakovať a každé kolo som si užíval. Je zároveň pravdou, že hra nepenalizuje tak ako napríklad Dark Souls. Po smrti nič nestrácate, ostávajú vám všetky nazbierané skúsenosti. Vďaka tomu je preskúmavanie sveta relatívne pohodové.

Samotný príbeh/lore tiež nie je zlý, hoci sa priznám, že od určitého bodu som nájdené kúsky a poznámky, ktoré ho osvetľovali, proste ignoroval. Stačil mi základ, ktorý som sa dozvedel v úvode a následne som sa už nechal unášať atmosférou. Súvisí to asi aj s tým, že podobný spôsob rozprávania príbehu (cez nájdené artefakty/predmety) nie je úplne podľa môjho gusta. Pri hraní mi to však nijako neprekážalo.

Negatív nevidím veľa, ale predsa len tu boli veci, ktoré mi až tak nesadli. Napríklad to, že hlavná hrdinka sa lieči dosť pomaly (dá sa to síce zlepšiť magickým artefaktom, ale aj tak ma to štvalo). Občas keď používate pri boji viacero spiritov, je to celkom chaotické a vy poriadne nevidíte, kde vlastne stojíte. No a v závere tvorcovia trochu zakopli, keď nám naservírovali ďalšiu otravnú (pun intended) jedovatú lokáciu, plnú silných nepriateľov a toxicity na každom kroku. Škoda, myslel som si, že Ender Lilies sa podobnej časti vyhne. Ale tamojší boss bol opäť výborný, takže nemám problém nad tým privrieť oči a pokojne tam vpáliť tú stovku.

Pri Ender Lilies som totiž zažil to, čo kedysi pri Dark Souls. Nemohol som hrať nič iné, ostatné hry prestali existovať a ja som sa sústredil len na prekonanie novej náročnej prekážky. Je asi pravdou, že hra do svojho žánru nič nové neprináša, no mne to nevadilo. Všetky overené ingredience sú dokonale odvážené a spolu vytvárajú výborný herný zážitok.

S touto hrou som to nemal ľahké. Spočiatku som sa do nej nedokázal dostať a z imerzie ma vytrhávali aj bugy, ktorých je aj po patchoch stále dosť. Trvalo to dlho, asi tak dvanásť hodín, kedy som zvažoval, či to mám vôbec hrať ďalej. A potom sa to zlomilo a ja som Kingdom Come podľahol. Odrazu ma to začalo baviť, začal som si užívať ten krásny historický svet, jazdu na koni či questy. Jedným z dôvodov, prečo mi trvalo tak dlho sa do hry zažrať, bol zrejme aj fakt, že som už open worldmi prejedený ako Jindřich kotlíkového guláša (či čo to bolo) a skôr vyhľadávam menej masívne hry.

Pravdaže, stále som musel prižmúriť oči nad grafickými nedokonalosťami, ktoré ma vytrhávali z diania, ale celkovo mi hra prišla po grafickej stránke plus-mínus vydarená. Výborný je hlavne svet. Polia, lúky, mestá, lesy (tie boli obzvlášť nádherné), potoky... Krása (akurát je škoda, že stromy, ľudia či budovy sa pred vami až príliš okato generujú, až keď sa priblížite). Ani mi neprišlo, že by svet pôsobil mŕtvo (ako sa niektorí sťažovali). Iste, nejakí tí jazdci na koňoch by dojem vylepšili, ale celkovo som zo sveta mal dobrý pocit. Ľudia obchodujú, venujú sa práci či odpočinku.

Postavy po grafickej stránke tiež ujdú, škoda len nie príliš vydarenej mimiky pri dialógoch. Súbojový systém je rozhodne originálny. Osobne som rád, keď tvorcovia prichádzajú s novými nápadmi a toto bolo naozaj zaujímavé. Niežeby mi to úplne sadlo (hlavne boje proti viacerým protivníkom sú spočiatku veľmi hardcore), ale keď som si na to ako-tak zvykol, bavilo ma to. Cením si tiež odvahu tvorcov zamerať sa viac na realizmus. To sa týka nielen historickej presnosti, ale aj herných mechaník (takže Jindra musí pravidelne jesť, spať, umývať sa, prípadne sa učiť čítať, lebo ako prostý sedlák to nevie).

Jasné, mnohým to bude vadiť, ale ja to vítam ako fajn osvieženie. Z toho všetkého vyplýva, že Kingdom Come nie je úplne jednoduchá hra. Nie je síce ani nejako hrozivo ťažká, ale poteší, že hráčovi nedá úplne všetko zadarmo. Samotný príbeh ma spočiatku príliš nechytil, ale postupne som sa naň naladil. Asi aj vďaka fajn napísaným postavám ako Diviš, Hanuš, Ptáček či Racek Kobyla. Dokonca aj ten spočiatku nemastný-neslaný Jindra mi celkom prirástol k srdcu.

Questy mi na prvý pohľad prišli menej zaujímavé, ale potom som si uvedomil, že tvorcovia sa proste museli držať realistických scenárov. Questy tomu teda zodpovedajú a keď som na ne nazrel touto optikou, už to bolo lepšie. A viaceré z nich ma aj veľmi dobre pobavili (chlastačka s farárom Bohutom nasledovaná improvizovanou kázňou či čarodejnícky sabat). Ocenil som, že sú aj pomerne košaté a to, čo sa zdalo ako jednoduchá úloha sa rozvinulo zaujímavými a nečakanými smermi.

Ale je faktom, že chýb je aj dnes v hre stále relatívne dosť: pravidelne sa mi zobrazovalo, že som sa prihlásil do turnaja v Ratajích, pričom som nič také neurobil, útek z Talmberku som dohováral so Štěpánkou len kúsok od Diviša, ktorý mi odísť zakázal, AI miestami blbla a vojak, ktorý ma chcel pokutovať ma nevidel, hoci som stál tri kroky od neho, dvoch vojakov som našiel v tábore zlodejov, ako si pospevujú pesničku a zlodejov ignorujú... Skrátka by hre prospel nejaký čas na doladenie.

A bolo tu aj niekoľko vecí, ktoré mi nesadli: mapa je síce veľmi pekne spracovaná, ale občas neprehľadná, otravovali ma kríky, ktoré sa nedali prejsť/prekročiť, môjmu koňovi občas robilo problém vyskočiť z potoka, a tak ďalej a tak podobne. Ale v zásade som sa aj napriek tomuto všetkému dobre bavil, čo považujem za najdôležitejšie. A na žiadny game/quest breaking bug som, našťastie, nenarazil (s výnimkou jednej situácie, keď som sa zasekol v kríku a musel hru reštartovať), takže tie grafické a iné nedokonalosti dokážem hodiť za hlavu.

Hru som si teda užil a som rád, že titul s rýdzo českým námetom a reáliami sa dokázal presadiť aj na medzinárodnej scéne a získať si plno fanúšikov z rôznych kútov sveta. To vždy poteší. Ostáva len dúfať, že tvorcovia sa z chýb poučili a v dvojke dodajú ešte lepší zážitok.