Poslední komentáře

Na moment, keď sa mi podarilo úspešne zavŕšiť posledný súboj v Moonscars asi nezabudnem do konca života. Na ten neuveriteľný pocit, že sa mi podarilo zvládnuť niečo, čo bolo skutočne náročné. Čakal som nával eufórie, no namiesto nej prišla len ohromná úľava. Je pravda, že počas záverečnej časti som už bol na konci s nervami. Neustále umierať a vracať sa k tomu istému checkpointu asi trištvrte hodiny bolo únavné, no súčasne som sa rozhodol, že hra ma nezlomí a dobojujem ju až do úspešného záveru. Ako to teda vo výsledku dopadlo? 

Tvorcovia z Black Mermaid sa k titulu vyjadrili, že cieľom bolo spracovať akčnú plošinovku, ktorá však bude obsahovať prvky souls hier. Kým akčné 2D plošinovky som už v minulosti hrával, moje skúsenosti so souls like titulmi sa rovnali obrovskej nule. Stihol som však zistiť, že svojich hráčov rozhodne nešetria a existuje v ňom iba jedna náročnosť. A ľahká ani stredná to rozhodne nie je. V prípade Moonscars sa však úplne nedá hovoriť o souls like hre. Niektoré elementy tu rozhodne sú, no primárne by som to mohol označiť za náročný hack and slash titul. 

Umelá inteligencia oponentov inak funguje, ako by asi mala fungovať. Vedia vás potrápiť, nedajú vám vydýchnuť a nemajú problém sa na vás vrhnúť i všetci naraz. Avšak každý nepriateľ má presne daný spôsob útoku, ktorý bude neustále opakovať. Už na prvý pohľad tak budete vedieť, akú metódu útoku použije a vďaka červeným očiam, ktoré na blížiaci sa útok upozorňujú, viete aj odhadnúť, kedy sa na vás vyrúti. Následne odrazíte útok a zasadíte silnú ranu. Chce to trochu cviku, ale svoj účel to splní.

Aby ste to však nemali až tak jednoduché, postupom času sa bude zapĺňať mesačná línia. Čím viac nepriateľov porazíte, tým väčší bude jeho hlad, až sa objaví krvavý spln, ktorý sa nazýva aj dravý mesiac. Počas neho budú nepriatelia silnejší a odolnejší proti vašim útokom. Vy však máte možnosť tento efekt zrušiť pri temných zrkadlách, ktoré slúžia ako vaše checkpointy. V menu si môžete zvoliť uspokojenie dravého mesiaca pomocou takzvaných “glands”, ktoré budete môcť nazbierať počas hry. No na druhej strane – počas neho vám nepriatelia poskytnú väčšiu dávku kostného prachu. Zaň môžete inak kupovať špeciálne talizmany, alebo ním odblokovať mocnejšie kúzla.

V hre zohráva dôležitú úlohu aj šprint. V prípade, že totiž prešprintujete okolo nepriateľa, jeho útoky vám neublížia. Celkovo musím vyzdvihnúť skvelo spracovaný súbojový systém. Je ohromne rýchly, všetko okolo vás sa hýbe, máte možnosť skákať, využívať kúzla a okrem toho je hlavná hrdinka so svojim mečom poriadne nebezpečná. Jeho používaním si dopĺňate aj svoj “ichor”, ktorý slúži na zosielanie kúziel, no rovnako sa s jeho pomocou i liečite. Okrem neho však máte ešte aj špeciálnu zbraň, ktorú si môžete vybrať z piatich možností. Každá z týchto má svoju výhodu, no myslím si, že najlepším vylepšením vášho boja bude harpúna, ktorú môžete po nepriateľoch vrhnúť a následne sa vráti k vám. Ostatné možnosti sú kladivo, ozubené kolo, oštep alebo vírové seknutie. Vyskúšajte všetky a uvidíte, ktorá vám bude vyhovovať najlepšie.

Ďalší aspekt, ktorým si ma hra vcelku získala, je solídne spracované užívateľské rozhranie. V menu sa dá jednoducho orientovať, vaše kúzla si budete môcť odblokovať prostredníctvom prehľadnej mapy, pričom ku každému dostanete aj dostatočný popis ohľadom funkcií. Máte tiež rozdelený inventár na kľúčové predmety a talizmany, ktoré vylepšujú vaše schopnosti. Občas som mal síce zopár navigačných problémov, nakoľko je potrebné si zapamätať, kedy prepínate okná pomocou Q a E a kedy pomocou 1 a 2. No s výnimkou toho je rozhranie viac než dobré. Užitočnou pomôckou vie byť aj mapa celej hry, na ktorej nájdete všetky potrebné checkpointy a rovnako aj posledné miesto, na ktorom ste zomreli. Odhaľovať si ju však budete postupne sami.

Vizuálne spracovanie je takisto dostačujúce. Pixelartová grafika je rozhodne kvalitná, jednotlivé pozadia dotvárajú celkovú atmosféru a je super, že počas niektorých oblastí sa dočkáte aj jemných zmien. Najlepším príkladom je podľa mňa, keď sa dej presunie z hradu do temných oblastí, v ktorom vaša postava stratí svoj červený odev a celá hra tak bude vyzerať oveľa tmavšie. Súčasne však nestratí nič zo svojej viditeľnosti a to je pekná maličkosť, ktorá ma určite potešila. V každej oblasti je skrátka cítiť, že sa ocitáte niekde inde.

Musím vyzdvihnúť aj súboje s bossmi. Nechcem o nich hovoriť veľa, no je dobré pochváliť tvorcov za to, ako sa im podarilo ich nadizajnovať. Každý jeden má iné metódy útoku a platí na neho úplne iná taktika. Kým v prípade prvých dvoch je potrebné, aby ste ich porazili raz, pri ostatných už minimálne dvakrát (v jednom prípade dokonca trikrát, ale do súboja vstúpite dva razy). Záverečný súboj následne prináša niečo nové, no rovnako sa v ňom objavia aj útoky už vašich porazených súperov. To dodáva celému záveru dojem, ako keby ste mali poraziť všetkých predošlých nepriateľov naraz. Tak to síce úplne nie je, no keď sa tam dostanete, pochopíte čo som mal na mysli. Vo výsledku teda môžem povedať, že hra vyzerá dobre, hrateľnosť a súboje sú solídne a rozhodne som sa počas tých niekoľkých hodín nenudil.

Počas hrania som však narazil i na viacero problémov. Prvým, veľmi zásadným je fakt, že hra má z času na čas tendenciu s vami trochu vybabrávať. Neviem či to spôsobujú bugy, či to je chyba v programovaní, alebo vám chcú len tvorcovia skomplikovať život, no v hre sa objavujú i nepriatelia, ktorí vedia lietať. Na tom by nebolo nič zlé, no keď sa na vás vrhajú zo steny alebo rovno zo stropu, vy ich tam nemôžete zasiahnuť, no oni vás áno. Takéto situácie vedia byť následne frustrujúce, no, našťastie, sa mi to nestávalo až tak často.

Taktiež platí, že hoci je umelá inteligencia funkčná, vyskytli sa i prípady, že sa mi podarilo poraziť silných nepriateľov tak, že sa teleportovali na ostne, alebo na ne dobrovoľne nakráčali. A toto sa dialo relatívne často. Čo sa zase týka kúziel, niektoré úplne nesplnili moje očakávania. Je tu zopár užitočných ako napríklad kamenné piliere, priateľský klon alebo hrdzavé zbrane, no v prípade iných som mal pocit, že vám v hre veľmi nepomáhajú. Nie je tu síce žiadne, ktoré by svojim spracovaním pôsobilo zbytočne, no reálne ich budete rotovať asi len zopár. Menšou výhodou je však to, že aj keď si môžete primárne nastaviť len dva kúzla, pomocou tabulátoru sa kedykoľvek môžete vrátiť do menu a vymeniť si ich. Hra sa následne pozastaví a dá vám to možnosť trochu experimentovať aj počas boja. Toto je fajn.

Dosť ma však mrzí ešte jedna vec. Jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol dať Moonscars šancu, bol jeho námet. Príbeh o hlinených bojovníkoch, ktorí nevedia ukojiť svoj hlad, stvorení “sochárom”, no pritom ani sami vlastne nevedia, aká je ich reálna funkcia. Kde sú vlastne ľudia a existuje ešte vôbec život? Alebo je svet mŕtvy? Hra rozhodne prináša veľkú dávku zaujímavých otázok, no s odpoveďami je to podstatne horšie.

Na to, aby ste príbeh plne pochopili, je totiž potrebné spraviť niektoré úlohy v určitom poradí a najmä v určitom čase. Lenže niekedy je ťažké sa k určitým bodom dopracovať. Je tu veľké množstvo secretov, ktoré pokračujú v príbehovej línii a ktoré proste nemusíte objaviť. Vďaka tomu vyšumia niektoré momentky úplne do prázdna a je to podľa mňa škoda. Viem, že v prípade takýchto titulov mnohých príbeh až tak nezaujíma. Majú len chuť rozsekať čo najviac nepriateľov a užiť si zábavu. Beriem. Pre mňa je však príbeh dôležitým elementom a tu som mal pocit, že ho tvorcovia mohli spracovať o niečo lepšie.

Za zmienku stojí aj to, že počas finálnej časti hry budete mať po celú dobu aktivovaný dravý krvavý spln. Nie je možné ho zrušiť a tak sa pripravte na veľkú dávku zomierania. Z príbehového pohľadu rozumiem o čo tvorcom išlo a dáva to zmysel. Týmto spôsobom sa im však podarilo rozbiť svoje vlastné tempo, ktoré dovtedy fungovalo dobre. Na to, že som do hry vstupoval ako úplný “noob”, ku koncu som sa už naučil celkom dobre ovládať jednotlivé mechaniky. Vyššia náročnosť na záver by teda nebola zásadným problémom, nebyť jedného rozhodnutia a tým je zásobovať niektorých nepriateľov štítmi, ktoré môžete preraziť len pomocou kúzla. Situácie na bojisku sa niekedy stávali až tak neprehľadnými, že som sa cez jedno miesto trmácal asi 15 minút. Toto začalo výrazne prehlbovať moju frustráciu a možno aj z toho dôvodu v závere neprišla očakávaná eufória, no len spomínaná úľava.

Vo výsledku tak u mňa Moonscars stratil niekoľko bodov, ktoré ho mohli posunúť o niečo vyššie. Finálna časť je totiž nadizajnovaná takým spôsobom, že som samotných autorov miestami až preklínal. Sľubovali síce vyššiu náročnosť, no myslím, že tu to trochu prestrelili. Je to ako keby ste sa z náročnosti “hard” odrazu presunuli na “hardcore”. Napriek všetkému som však rád, že som sa k tomuto titulu dostal. Napriek častým zlyhaniam som sa určite nenudil, a chcel som stále pokračovať ďalej a ďalej. Stálo to však za tie nervy? Svojim spôsobom áno, no nabudúce sa radšej vrátim k niečomu tradičnejšiemu a oddychovejšiemu.