Nejlépe hodnocené komentáře

WoW nie je ani zďaleka originálnou hrou. Kombinujúc prvky mnohých onlinoviek a starších titulov Blizzardu (Diablo, Warcraft), je však výbornou zmesou rôznych prvkov a pôsobí tak veľmi sviežim a zábavným dojmom. Samozrejme ako to už pri onlinovkách býva, aj WoW vyžaduje celkom slušné množstvo času na to, aby hráč všetko vyskúšal/postíhal a dostal svoju postavu na 60. level.
K tomu okrem questov klasických (zabi x niečoho, pozbieraj y niečoho, poslíčkovanie), prídu aj questy menej klasické, aj keď tie sú najmä záležitosťou datadiskov. V otázke questov bol jedným dosť nepekným záporom fakt, že ak bol quest, na zhromaždenie napr. 15 kusov predmetov z nejakých konkrétnych nepriateľov, často bol droprate tak nepekne nízky, že hráč sa s questom babral zbytočne dlho. Na druhej strane sa hráč vďaka množstvu questov častokrát vyhne potrebe masívneho grindu, tak nutného v iných MMO:
Nechýba výber z 9 povolaní a možnosť hrania PvP (battlegroundy pre 10v10, 15v15 a 40v40 hráčov) ako aj PvE (dungeony pre 5 ľudí a raidy až pre 40 ľudí). Hráč samozrejme navštívi kopec lokácii a postáv, ktoré môže poznať zo strategickej Warcraft série a spolu s tým aj množstvo ingame kníh, mu konečne ucelý obraz a poznanie sveta Azerothu. Dungeony sami o sebe ponúkajú častokrát veľmi fajn zábavu a majú častokrát aj vlastný príbeh (napr. Uldaman, pradávne miesto pôvodu trpaslíkov, skrývajúce nejedno tajomstvo a veľmi pekný a vo svojej dobe náročný boss fight :) ), jediný problém spočíval v ich dĺžke, ak hráč jednoducho nemal čas investovať v určitú chvíľu pár hodin v jednom kuse, napr. notorické občas skoro trojhodinové prechádzanie dungeonu Blackrock Depths.
Grafické komixovo založené spracovanie nemusí sadnúť každému, ale mne napriek nie veľkej detailnosti textúr prišlo príjemne malebné, hlavne čo sa týka herných prostredí obsahujúcich džungle, lesy, púšte, zasnežené hory, lávou poničenú krajinu, pustatinu, alebo oblasti poničené nemŕtvou pliagou. Osobnou úchylkou sa mi stalo zbieranie mountov (zvierat na ktorých človek jazdí) a zvieracích minipetov, mazlíčkov. :)

Druhý datadisk ukazuje smerovanie Blizzardu - už aj tak veľmi masívnu základňu hráčov a snažia sa loviť vo vodách casualov. Ako sme na to reagovali? Najprv rozhorčenie, potom sme si zvykli. V dungeonoch sa prestalo používať Crowd Control (tzn. kúzla, ktoré immobilizovali nepriateľov ako napr. premena na ovcu, omráčenie, ľadová pasca a podobne) a až na výnimky v taktike na bossoch a určitých grupách nepriateľov sa začal ísť čisto nuke (maximálný útok), tankovanie sa zjednodušilo nielen tým, že výbava skutočne dvíha hit pointy a defense do závratných výšin oproti minulému datadisku, ale aj schopnosti majú väčší dosah, väčší damage a zasiahnu viacej nepriateľov. V rámci zjednodušovania dungeonov, ale za + považujem fakt, že na dosahovanie reputácie už človek nepotrebuje chodiť určitý typ dungeonu súvisiaci s danou frakciou, ale jednoducho si oblečie tabard konkrétnej frakcie a za tú mu v dungeonoch nabiehajú body reputácie.

Progressovanie raidov týždne a mesiace tiež zmizlo, všetko je naozaj jednoduchšie a pravdupovediac nie vždy je to na škodu, vyžaduje to síce menej hráčových schopností, ale aj menej času a teda človek toho môže viacej stihnúť. Samotné raidy však nie sú dostatočne originálne, možno s výnimkou Malygosa a naposledy doplneného Icecrown Citadel, kde v zábavnosti dominuje najmä boj medzi vzducholoďami aliancie a hordy. V samotných dungeonoch sa občas ukáže príjemný prvok, osobne mám rád Oculus, a ktorý veľa ľudí nadáva (zrejme preto,že tam treba používať aj mozog a nielen stláčať tri tlačidlá útoky). Ide v ňom o využívanie dračích mountov v boji. Ďalším zjednošením a zároveň + je svižnosť dungeonov, ktoré sa nehrajú hodinu ako kedysi, ale ak sa fakt nelamí, človek to prejde tak za 20 minút (pri veľmi kvalitnej výbave dokonca 10 minút).

Blizzardom vysoko hypované nové hrdinské postavy sa nakoniec cvrkli na pridanie "obyčajného" Death Knighta, ktorý je však na druhú stranu veľmi zábavný a sprevádza ho aj vlastný príbeh, rozprávajúci príbeh o tom, ako sa vlastne pridal na stranu tých dobrých. S tým súvisí ďalšie + a to, že Blizzard sa poučil z toho, že keď už raz zabíja známe warcrafťácke postavy ako napr. Illidan v The Burning Crusade, zabitie bossa a následne rozdelenie si lootu jednoducho nestačí. Preto v druhom datadisku kladie dôraz na príbehové pozadie a dej ako taký (aj keď stále by sa na tom dalo zapracovať) a dokonca sa stretneme v hre aj s dvoma ingame animáciami.
Ďalším + a žrútom času je pridanie systému achievementov, ktorý dnes už nájdeme skoro v každej hre. Samotné WoW má momentálne cez 1000 splniteľných achievementov, pričom za niektoré z nich sú odmeny ako tituly alebo špeciálni mounti (prevažne draci). Pre ľudí, ktorí prešli dungeonmi ako nôž maslom, sú taktiež veľmi príjemnou výzvou.

K mínusom by som ešte pridal nehorázne vysokú infláciu, či degradáciu výbavu, kto si spomenie na TBC alebo pôvodné WoW vie, že takzvané Tier sety boli čosi ako menšie sväté grály pre hráčov. Dnes sú to jednoducho "len" veľmi kvalitné itemy na ktoré si nafarmí emblémy každý chudák.

Ďalšou hypovanou zložkou bolo world pvp so strojmi a zničiteľnými budovami. To nakoniec síce existuje v podobe malej oblasti Wintergrasp, ale je to tak trochu fraška, pretože zničiteľné sú fakt len vežičky a múry hlavnej pevnosti a človek má pocit, že sa len jedná o nejakého toho (ne)útočiaceho bossa vo forme steny alebo budovy. Druhým problémom je fakt, že oficiálne servery (!)častokrát nezvládajú nápor hráčov v týchto oblastiach a napriek neskôr zavedeným obmedzeniam počtov neustále výrazne sekajú.

Poslednou záležitosťou ktorá stojí za spomenutie je Looking For Group systém, ktorý enormne urýchlil systém hľadania si družiny na 5man dungeony. Človek sa prihlási a je len otázkou niekoľkých minút (alebo sekúnd ak človek hrá postavu tanka alebo healera), kým mu herný systém nájde spoluhráčov.

Suma sumárum to nemusí vyzerať priveľmi kladne, ale pravdupovediac ono sa to hrá stále veľmi dobre.