Tulareanus
Pamätám sa, ako som prvý raz o tejto hre čítal v novinkách v časopise Level - vtedy išlo o jedinú informáciu: "firma Troika si licencovala engine pripravovaného HL2 na vývoj RPG z prostredia sveta Vampire: the masquerade." Neskôr som si koncom roku 2004 prečítal v Leveli recenziu Petra Bulířa, ktorá ma neskutočne navnadilo, bombastický opis prepracovaného temného fantasy sveta v súčastnosi, navyše s hodnotením 9,7, sa len tak nevidí. K samotnej hre som sa dostal asi týždeň pred vianocami toho roku a jednoducho som bol uchvátený.
Goticky temné, ale súčasné Los Angeles, v prvom rade prostredníctvom štvrte Santa Monica, neskôr Downtown, Hollywood a Chinatown na mňa dýchalo skutočne nepoznanou atmosférou. Animácia tvárí postáv im vkladalo spolu s rozvetvenými, zaujímavými dialógmi toľko osobnosti, že som sa normálne miestami bál, čo sa stane, ak si to u nich pokašlem. Bloodlines je práve jednou z tých hier, kde sa naozaj nedá zavďačiť každému, možno to vo výsledku nedajú až tak moc najavo (hlavne v prípade hlavného príbehu) a možno sa vás pokúsia zabiť, no charaktery a kreatúry, ktoré postretávate počas hrania nie sú len nejakými plytkými zadávateľmi questov. Jednoducho sú súčasťou mozaiky, ktorá tvorí vcelku silne prepletený príbeh plný intríg.
To možno odradí príležitostných hráčov, alebo ľudí, ktorí sú radi, keď majú vo všetkom jasno a práve Bloodlines je jednou z tých hier, kde človeku po prvom dohratí všetko jasné nie je. Replayabilitu našťastie podporuje aj výber z niekoľkých upírských klanov, ktorí sa líšia určitými upírskými disciplínami, ale zvyšok rozdielov je iba kozmetického charakteru, aj keď drobné (v prípade Nosferatu a Malkavianov aj väčšie)rozdiely pri samotnom hraní sú príjemným spestrením.
Lokácie možno nie sú rozľahlé, ale myslím si, že to je nahradené ich vcelku pestrým výberom a hlavne vyššie spomínanou atmosférou. S tým prichádza aj zážitok, na ktorý nedám dopustiť: quest v strašidelnom dome na pobreží, hutnosť tohto zážitku ma v dobe prvého hrania skutočne vystrašila, čo sa asi naozaj nepodarilo žiadnej hre (A nešlo o žiadne tie infarktové BAF! efekty). Za zmienku stoja aj iné lokácie múzeum, loď, Grouchov dom aj keď trebárs kanalizácia je zbytočne zdĺhavá.
Čo sa týka pomeru akčnej zložky, neprišlo mi, že by nejak extrémne vyčnievala nad zvyšok, skôr prvá polovica hry je oveľa viac "diplomatická" a akčnosť narastá časom, pričom plne sa prejaví až v závere. Tam mi vadil chrám, ale Ventrue mrakodrap som si rozhodne vychutnal. Čo je možno škoda je fakt, že strelné zbrane nie sú až tak efektívne ako boj na blízko (čo som priveľmi neriešil, pretože som väčšinu hry hral práve na chladné zbrane), stealth sa dal občas efektívne využiť na ušetrenie času alebo silent kill. AI mi nejak nevadila napriek tomu, že občas pôsobila smiešne (plížim sa nepriateľovi za chrbtom a on nič), veď aj tak išlo väčšinou času len o efektívne prevetranie svojej zbrane a odreagovanie sa pomocou upírskych disciplín.
Čo som si ako mínus uvedomil až pri druhom hraní boli bugy. Paradoxne pri tom prvom, v neopatchovanej verzii sa nijak neprejavili, pri druhom hraní som však hru, kvôli bugom takmer nedohral. Celkovo však VtMB patrí rozhodne k najzaujímavejším a najatmosferickejším počinom, aké som mal šancu si zahrať.
Goticky temné, ale súčasné Los Angeles, v prvom rade prostredníctvom štvrte Santa Monica, neskôr Downtown, Hollywood a Chinatown na mňa dýchalo skutočne nepoznanou atmosférou. Animácia tvárí postáv im vkladalo spolu s rozvetvenými, zaujímavými dialógmi toľko osobnosti, že som sa normálne miestami bál, čo sa stane, ak si to u nich pokašlem. Bloodlines je práve jednou z tých hier, kde sa naozaj nedá zavďačiť každému, možno to vo výsledku nedajú až tak moc najavo (hlavne v prípade hlavného príbehu) a možno sa vás pokúsia zabiť, no charaktery a kreatúry, ktoré postretávate počas hrania nie sú len nejakými plytkými zadávateľmi questov. Jednoducho sú súčasťou mozaiky, ktorá tvorí vcelku silne prepletený príbeh plný intríg.
To možno odradí príležitostných hráčov, alebo ľudí, ktorí sú radi, keď majú vo všetkom jasno a práve Bloodlines je jednou z tých hier, kde človeku po prvom dohratí všetko jasné nie je. Replayabilitu našťastie podporuje aj výber z niekoľkých upírských klanov, ktorí sa líšia určitými upírskými disciplínami, ale zvyšok rozdielov je iba kozmetického charakteru, aj keď drobné (v prípade Nosferatu a Malkavianov aj väčšie)rozdiely pri samotnom hraní sú príjemným spestrením.
Lokácie možno nie sú rozľahlé, ale myslím si, že to je nahradené ich vcelku pestrým výberom a hlavne vyššie spomínanou atmosférou. S tým prichádza aj zážitok, na ktorý nedám dopustiť: quest v strašidelnom dome na pobreží, hutnosť tohto zážitku ma v dobe prvého hrania skutočne vystrašila, čo sa asi naozaj nepodarilo žiadnej hre (A nešlo o žiadne tie infarktové BAF! efekty). Za zmienku stoja aj iné lokácie múzeum, loď, Grouchov dom aj keď trebárs kanalizácia je zbytočne zdĺhavá.
Čo sa týka pomeru akčnej zložky, neprišlo mi, že by nejak extrémne vyčnievala nad zvyšok, skôr prvá polovica hry je oveľa viac "diplomatická" a akčnosť narastá časom, pričom plne sa prejaví až v závere. Tam mi vadil chrám, ale Ventrue mrakodrap som si rozhodne vychutnal. Čo je možno škoda je fakt, že strelné zbrane nie sú až tak efektívne ako boj na blízko (čo som priveľmi neriešil, pretože som väčšinu hry hral práve na chladné zbrane), stealth sa dal občas efektívne využiť na ušetrenie času alebo silent kill. AI mi nejak nevadila napriek tomu, že občas pôsobila smiešne (plížim sa nepriateľovi za chrbtom a on nič), veď aj tak išlo väčšinou času len o efektívne prevetranie svojej zbrane a odreagovanie sa pomocou upírskych disciplín.
Čo som si ako mínus uvedomil až pri druhom hraní boli bugy. Paradoxne pri tom prvom, v neopatchovanej verzii sa nijak neprejavili, pri druhom hraní som však hru, kvôli bugom takmer nedohral. Celkovo však VtMB patrí rozhodne k najzaujímavejším a najatmosferickejším počinom, aké som mal šancu si zahrať.
Drolin
Vodny
Garion
Terry.Cooper
Hammer
Doomák
rikuhahl
M.a.t.t.
ViRus
JohnCZ
Gerret
Chuck
Jab
Všivák
Josef
Solidor
HELLER
Pro: príbeh a setting, atmosféra!, postavy, hudba, disciplíny, niektoré prostredia
Proti: bugy, niektoré prostredia