Poslední komentáře

Priniesť niečo zaujímavé do sveta fantasy RPG je dnes už celkom náročné. Príbeh o obyčajnom človeku, ktorý bude na konci svojej cesty jedným z najväčších a najváženejších hrdinov všetkých čias poznáme veľmi dobre. Je preto dôležité, aby sme mohli zakúsiť aj niečo nové. Niečo, čo sme v minulosti ešte možnosť vidieť nemali, a obohatiť tak zápletku, ktorá by bez pridaných surovín pôsobila veľmi plytko. Eiyuden Chronicle: Hundred Heroes v tomto zvolil veľmi dobrú cestu. Našiel tie potrebné cestičky, ktoré dávajú tejto hre istú dávku originality, a navyše spojil dokopy niekoľko herných systémov tak, že sa nijakým spôsobom nerušia. Ako to dokázal? 

Náš príbeh začína, keď sa mladý Nowa stáva najnovším členom bojovej hliadky. Ich úlohou je zabezpečiť mier v krajine a chrániť okolité mestečká a dediny pred rôznymi nebezpečenstvami. Navyše sa práve schyľuje k dohode medzi Spojeneckou Ligou (kam spadá aj náš hrdina) a silným Impériom, vďaka čomu budú všetci spoločne nažívať v mieri. Toto všetko má sprostredkovať spojenecká výprava do starých ruín, kde by sa mal ukrývať dávny poklad, ktorý sa nazýva “primárna šošovka” Ten ponúka ohromnú moc a v správnych rukách by mohol priniesť benefity všetkým. Ako to však už býva, o silu tohto nástroja má záujem niekto, kto túži moc tohto artefaktu zneužiť pre svoj vlastný prospech a stať sa vládcom celého sveta. Osud sveta tak ostane v rukách našich hrdinov, ktorí budú musieť bojovať za stratenú slobodu a dať dokopy silnú alianciu, ktorá by dokázala zlo poraziť.

Po príbehovej stránke tu pritom nie je veľa, čo by nejako extra vyčnievalo. Máme typického hrdinu, ktorý sa z obyčajného člena hliadky stane najsilnejším vodcom rebelov. Rovnako máme aj klasického zloducha, ktorého primárna motivácia je chamtivosť. Poznáme to z kníh, seriálov, filmov a rovnako aj hier. Je preto potrebné, aby to tvorcovia dokázali správne zaobaliť. V tomto smere stavili na niekoľko dobre zvolených nápadov, kde tým najväčším je obrovské množstvo vedľajších postáv.

Hra nesie podtitul Hundred Heroes, a v tomto smere rozhodne nepreháňa. Počas prechádzania jednotlivých lokalít budete mať možnosť do svojich radov naverbovať obrovské množstvo postáv, ktoré vám pomôžu na vašej ceste. Podstatou však nemusí byť len to, aby priložili svoj meč k dielu. Často môžu plniť úplne iné roly, no rovnako podstatné. Nakoľko budete musieť svoju novovybudovanú Alianciu odniekiaľ riadiť, je potrebné, aby bol zabezpečený chod dôležitých činností, vďaka ktorým budete prosperovať. Občania potrebujú jedlo, na stavanie sú potrebné nejaké suroviny, a netreba zabudnúť ani na zábavu. Toto všetko bude potrebné nejakým spôsobom zariadiť, pokiaľ sa len nechcete starať o všetko sám. Celkovo v hre môžete naverbovať do vašich radov až 120 postáv, pričom 71 z nich je bojaschopných. Ostáva už ich len v tomto veľkom svete nájsť, a presvedčiť pridať sa k vám.

Nejde však len o veľké množstvo postáv, ktoré tu budete môcť naverbovať. Najlepšie na tom všetkom je, že každá z týchto postáv má svoj vlastný charakter, všetci sú kvalitne nadabovaní a v prípade, že ich vezmete na svoju cestu, môžete sa dočkať veľkého množstva zaujímavých reakcií na jednotlivé situácie. Niektoré postavy z hry dokonca robia absolútne perfektnú komédiu. Napríklad tu máte dievča Mellore, ktorá pôsobí ako keby ju vystrihli z nejakého fantasy anime, milá liečiteľka Francesca, ktorá však má aj svoju drsnú stránku, teleportačného génia menom Carrie, ktorá zvláda všetko “absolútne perfektne”, malé dievčatko so svojim obrovským monštróznym kamarátom a mnoho ďalších. Už je len na vás, koho si vyberiete do tímu.

Skvelo spracovaný je aj bojový systém. Hoci by to mohlo spočiatku pôsobiť, že neponúka niečo, čo by sme nenašli v iných hrách, nie je to úplne pravda. Tentokrát totiž musíte hrdinov správne zvoliť aj v rámci svojich pozícií. Treba správne zvoliť trojicu vpredu a takisto aj trojicu vzadu. Zostavu si správne určíte na základe toho, akú má kto zbraň, či je určená na krátku alebo dlhú vzdialenosť a rovnako aj podľa magických schopností, ktoré im umožňujú čarovné runy. Obsadiť však môžete aj jednu extra pozíciu hrdinom, ktorý vám zabezpečí podporu pre váš tím. Z toho plynú rôzne výhody, ako napríklad viac peňazí, menej nepriateľov počas cesty, kvalitnejšie zbrane, alebo aj lepšiu koordináciu. Na záver tu máte ešte aj tri extra pozície, kam môžete uložiť hrdinov, ktorí sú kľúčoví pre splnenie misie, ale nechcete ich využiť na boj. Budete mať tak splnené podmienky nutnej prítomnosti počas akcie, čo považujem za veľmi užitočnú možnosť.

Čo sa nepriateľov týka, tak tvorcovia priniesli skutočne veľké množstvo rozmanitých protivníkov, s rôznymi druhmi útokov. Z času na čas môže prísť pocit, že niektorí protivníci sú len upravené verzie oponentov, proti ktorým ste už bojovali, no minimálne vždy ide prinajmenšom o silnejší druh, alebo iný variant. Protivníkov môžete mať zväčša od jedného až po šiestich, každý používa rôzne metódy útoku, a takisto môžu byť rozličné útoky účinné proti iným vašim spoločníkom a naopak. No okrem toho tu samozrejme je aj veľké množstvo boss súbojov, kde sa budete musieť postaviť skutočne nebezpečným protivníkom. Tie fungujú väčšinou rovnako, no v niektorých prípadoch máte možnosť zaútočiť aj trochu netradičným spôsobom, keď vám hra ponúkne takzvaný “trik”, ktorým môžete súboj výraznejšie otočiť vo váš prospech. Nie všetci bossovia musia byť ale nevyhnutne mocné fantastické tvory ako napríklad trojhlavý snežný pes Fenrir. Niekedy bude bossom aj silný ľudský protivník, ktorého by ste určite nemali podceňovať.

Súboje však v tomto smere nekončia, nakoľko sú v hre ešte aj priame vojenské bitvy, kde musíte strategicky rozmestniť vaše vojsko, a duely. Čo sa vojenských bitiev týka, ide skutočne o veľmi príjemné osvieženie celého titulu. Je potrebné, aby ste si dobre zvážili vaše kroky, zhodnotili či je lepšie ostať na mieste, presúnúť vojsko k inému generálovi, alebo priamo zaútočiť. Z toho, čo som mal možnosť vidieť viem celkom pochopiť fanúšikov strategických titulov, ktorí vedú vojny proti svojim nepriateľom. Je potrebné správne taktizovať, pracovať s vojskom, ktoré máte k dispozícii a snažiť sa využiť všetky výhody, ktoré máte k dispozícii. Ako generáli máte možnosť vylepšiť vašim vojakom morálku a koncentráciu prostredníctvom správne zvolených motivačných príhovorov, alebo dokonca aj pomocou mágie z diaľky zaútočiť na vašich nepriateľov. Treba si však dobre zvážiť kedy tieto možnosti použiť, nakoľko často ich máte k dispozícii len raz.

Duely naopak vnímam ako veľmi nedomyslený nápad, ktorý určite nefunguje tak, ako by som si to predstavoval. Bolo by určite zaujímavejšie vedieť priamo ovládať vašu postavu a priniesť nejaký duelový súboj na spôsob Mortal Kombat, kde budete musieť použiť vaše zbrane a vedieť správne útočiť a brániť sa. Miesto toho tvorcovia vymysleli systém, ktorý funguje na princípe hry “Kameň, papier nožnice”. Musíte správne počúvať nepriateľov, a na základe ich slov sa rozhodnúť, či budete útočiť, alebo sa brániť. Následne, keď získate dostatok bodov, môžete nepriateľa zlomiť a súboj sa posunie do druhej fázy. Často stačí jedna chyba, a celý tento duel môžete absolvovať odznova. V tomto smere sa dalo určite vymyslieť niečo zaujímavejšie. Inštrukcie k týmto súbojom sú navyše podané spôsobom, kedy som absolútne nerozumel, čo mám vlastne robiť. Musel som si teda poradiť inak.

V hre však okrem toho musíte budovať aj vaše vlastné sídlo, kde dávate dohromady už spomínanú Alianciu. Je potrebné získavať zdroje, ktoré následne môžete využívať, aby ste mohli vaše sídlo ďalej zveľaďovať. Postavili nové budovy a do ich čela postavili niekoho, kto sa danej profesii bude najlepšie rozumieť. Či už ide o ťažbu dreva, minerálov, farmárčenie, rybolov, ubytovanie, kuchyňu a veľké množstvo ďalších vecí. Ku koncu hry sa mi už podarilo odblokovať skoro všetko, pričom za najzaujímavejšie v tomto smere považujem, že stavby vám niekedy sprístupnia aj niekoľko zaujímavých minihier, ktoré sú v tomto svete skutočne veľmi príjemným spestrením hracieho času.

Prvá vec, ktorú som tak absolvoval boli kuchárske duely, kde budete musieť variť proti inému kuchárovi, ktorý chce zrušiť vášho šéfkuchára. Porota sa určí z hrdinov, ktorých ste dostali do vašich radov a následne si zvolíte správny predkrm, hlavné jedno a dezert. Komu dá porota viac bodov, vyhráva. Celkom zaujímavá verzia vojny kuchárov, ktorá je však hrateľnosťou postavená len na stláčaní jedného tlačidla. V tomto ohľade je to celkom nuda, no zase minimálne musíte vždy vybrať recepty, o ktorých ste presvedčení, že budú porote chutiť. A skutočnosť, že ste ich kuchár neznamená, že automaticky dajú výhru vždy vám. Určite by to bolo ale zaujímavejšie, keby ste počas varenia mali na starosti nejaké reálne činnosti a nestálo to len na stláčaní jedného tlačidla. Mohli by ste tak viac snažiť, aby ste vaše recepty urobili čo najlepšie. Určite tu je priestor na niečo lepšie.

Druhá minihra, ktorú som tu objavil je súboj točiacich sa vĺčikov. Tú som si osobne nejako výraznejšie neužil, nakoľko sa mi nedarilo v tomto smere veľmi vyhrávať. Opäť to môžem zvaliť na skutočnosť, že nerozumiem úplne princípom, ako sa to vlastne má hrať a prišlo mi to viac o šťastí a silných vĺčikoch, než reálnych schopnostiach. Je pravda, že tu treba správne načasovať niektoré útoky, no aj keď som mal miestami pocit, že začínam to celkom mať v ruke, hranie tejto minihry často v mojich rukách celkom škrípalo. Nevylučujem však, že si to na rozdiel odo mňa užijete oveľa viac. 

Zato ďalšiu minihru som si však už užil náramne a považujem za absolútny highlight toho, čo Eiyuden Chronicle: Hundred Heroes ponúka. Konkrétne ide o kartovú hru, v ktorej je potrebné dať dokopy čo najlepší balíček špeciálnych kariet. Tie zobrazujú vašich hrdinov a určujú špeciálne schopnosti. Hrá sa na troch poliach, pričom každý si do jednotlivých polí určí tri karty. Vyhráva ten, komu sa podarí získať viac bodov, no rovnako rozhoduje aj skutočnosť, či sa vám podarí získať počas súboja viac koruniek. Každé pole má totiž iné množstvo víťazných bodov. Táto hra je dobre vymyslená, ponúka dostatok elementov v rámci šťastia a taktiky a bolo zaujímavé vyzývať tých najsilnejších súperov a následne vyjsť ako víťaz. V tomto som bol naopak veľmi silný.

A pokiaľ sa vám to všetko stále zdá málo, tak vo vašom panstve budete mať aj knižnicu, kde môžete študovať materiály ohľadom vašich protivníkov a spôsoby, ako ich poraziť, rybárske miesta, kde môžete pokojne loviť, veštiareň, kde môžete získať informácie ešte o neobjavených spoločníkoch, pretekársku minihru, ktorú sa mi, bohužiaľ, nepodarilo odblokovať, nakoľko som nenaverboval danú postavu do svojich radov a dokonca aj vlastné divadlo. Tu máte možnosť hrať rôzne divadelné hry, ktoré môžete na vašich cestách objaviť v niektorých obchodoch. Avšak, má to jeden háčik. Nikdy neviete, kedy sa tieto hry v danom obchode objavia, a v prípade, že ju nekúpite hneď ako ju uvidíte, je veľká šanca, že už ju nemusíte nikdy objaviť znovu. Ja som takto prišiel o scenár k Popoluške, a doteraz ma to mrzí. Na druhej strane som však mohol aspoň zostaviť ideálny kásting do Červenej Čiapočky.

Toľko teda k všetkému pozitívnemu, čo hra ponúka (okrem spomínaných duelov) a je čas, aby som spomenul aj veci, ktoré mi osobne nezapasovali najlepšie. Prvým problémom, ktorý som si všimol hneď na začiatku je kamera. Nemôžete ňou otáčať tak, ako by ste chceli, no musíte využívať také uhly, aké si hra sama zvolí. Napriek tomu, že vo väčšine prípadov to funguje celkom dobre, sú situácie, kedy sa dostanete do slepých uličiek, alebo si nebudete môcť jednotlivé oblasti vychutnať tak, ako by ste mohli chcieť. Jediné miesto, kde môžete kameru otáčať sú oblasti v exteriéri, no tam si nijako výraznejšie oblasti obzerať ani nechcete. Takže doprial by som kamere v tomto smere viac voľnosti.

Druhou vecou je ovládanie pre PC, ak nevlastníte gamepad. Hra vôbec nevyužíva možnosť myši a všetky akcie sú poskladané len na vašej klávesnici. Chvíľu som sa s tým snažil bojovať, no nenašiel som spôsob, kedy by mi tento systém vyhovoval. Tak som sa rozhodol prejsť na ovládač, s ktorým to išlo oveľa prirodzenejšie a jednoduchšie. Tam výhrady nemám. No nevyužitie myši považujem zakaždým za obrovskú chybu a rovnako je to aj v tomto prípade. Nie je skutočne žiadny dôvod, prečo myš absentuje.

No a na záver tu máme ústrednú príbehovú líniu. Vedľajšie postavy veľmi pomáhajú k tomu, aby celý príbeh získal svoj náboj a hra bola oveľa zaujímavejšia, no čo sa týka hlavných postáv, tam je to trochu sklamanie. Aby som bol fér, Nowa je relatívne solídne spracovaný hlavný hrdina, ktorý má aj celkom zaujímavú minulosť, priateľstvo medzi ním a Seignom je tu veľmi dobre vykreslené a celkom rozumiem aj tomu, prečo sa stal hlavným hrdinom. Ako šľachtičná Lady Perielle povedala, je úprimný a ide mu skutočne o dobro ľudí a nie o svoj vlastný prospech. Čo ho robí ideálnym hrdinom. Čo sa však týka zloducha, tam je najväčší kameň úrazu celého príbehu. Otvorene totiž napíšem, že Dux Aldric je až príliš nevýrazný.

Nielen že je jeho motiváciou čistá chamtivosť a snaha získať obrovskú moc, lebo si ju zaslúži, no hra sa ani len nesnaží existenciu tejto postavy obhájiť ničím iným, len tým, že potrebujeme nejakého zloducha. Dokonca samotný Seign Kessling ešte predtým, než Duxa stretnete, povie, že keby moc primárnej šošovky padla do rúk niekomu ako je on, určite by to nedopadlo dobre. A čo sa nestane? Presne ten človek, ktorý má nabrúsené ego, ide mu iba o moc a nič iné sa o ňom za celú hru nedozvieme rozpúta vojnu medzi Impériom a Légiou Národov. V tomto ohľade ide skutočne o slabo napísanú postavu. Jediné, čo Duxovi Aldricovi uznám je, že Andrew James Spooner sa skutočne za mikrofónom snažil ako najlepšie vedel. No byť dobre zahratý je jedna vec, byť dobre napísaný úplne iná.

Aj u zloduchov však máme dostatok vedľajších charakterov, ktoré robia z hry zaujímavejší zážitok. Minimálne Narungarde je postava, ktorá by mohla byť v budúcnosti trochu hlbšie rozobratá. Výrazne totiž ovplyvňuje príbehovú líniu jednej postavy a ich konflikt by mohol byť v prípadnom pokračovaní dominantnejší. Potenciál na niečo kvalitné tam určite je, nechajme sa však prekvapiť, či k tomu reálne dôjde.

Vo výsledku teda musím zhodnotiť, že Eiyuden Chronicle: Hundred Heroes vo mne zanechal dobrý dojem. Mal som možnosť sa zoznámiť s obrovským množstvom rôznorodých postáv, užiť si veľké množstvo dramatických aj komediálnych momentov a hru určite odporúčam všetkým fanúšikom JRPG. Všetko je to okrem toho spracované vo kvalitnej 2D grafike, na ktorú je radosť sa pozerať. Má hra svoje nedostatky? Určite. Nejde však o nič, čo by výraznejšie kazilo celkový dojem ako taký. Je pravda, že ústredný zloduch patrí medzi najmenej zaujímavé postavy, no stále ide iba o jednu premennú vo veľkom balíku. I preto som rád, že som hre venoval svoj čas, a určite sa k nej ešte vrátim. Minimálne tú kartovú minihru si chcem ešte určite vyskúšať znovu.

Možno budem jediný, ktorý to tak vníma, no Jazz Jackrabbit 2 je pre mňa obrovský posun vpred oproti pôvodnej hre. Levely sú solídnejšie nadizajnované, máme tu na výber dve hrateľné postavy, hudba je fantastická, zbrane sú solídne a najmä sú levely snímané z väčšej diaľky, čo robí hru oveľa prehľadnejšou. Jedným z mojich najväčších problémov s originálnou hrou bola práve skutočnosť, že napriek solídnemu tempu tu hrozili často kolízie s nepriateľmi. A navyše už tu nemáte žiadne časové limity, do ktorých musíte levelom prejsť. Máte čas si nájsť vlastné tempo.

Mal by som však asi ešte povedať, že prvýkrát som sa s touto hernou sériou stretol práve tu. Pokiaľ ste najprv hrali jednotku a je k nej vaša nostalgia oveľa silnejšia, viem to pochopiť. Možno aj z toho titulu mám ja túto hru radšej. No keď si obe hry dám vedľa seba, tak musím férovo uznať, že vo všetkých ohľadoch je pokračovanie spracované lepšie a je viac vychytané v oblasti detailov. Jediné, čo by som povedal, že mala jednotka urobené lepšie boli bonusové levely, ktoré ste mohli odblokovať a získať jeden extra život. Inak vidím všade posun vpred.

Kapitoly už tentokrát nemáte rozdelené od seba. Miesto toho musíte ísť od začiatku a postupným prechádzaním levelov odomknete ďalšie levely. No beriete si so sebou aj všetky dovtedy nazbierané body a zbrane. K dispozícii je aj viac boss súbojov. Každá kapitola je rozčlenená na 3 úseky a poväčšinou platí, že každý tento úsek má svojho vlastného bossa. Ako som ale povedal, poväčšinou, nakoľko sú aj levely, ktoré ich buď nemajú, alebo ich dostali až v neskorších verziách hry.

Soundtrack patrí medzi moje absolútne najobľúbenejšie vo svete viedohier. Keby mi pustíte ktorúkoľvek z týchto skladib, vedel by som vám presne povedať, do ktorého tematického celku bola zaradená a je tu aj niekoľko skutočne skvelých melodických highlightov. Hudba je aj veľmi veľký dôvod, pre ktoré som sa rád do tejto hry opätovne vracal a prechádzal si ju znovu aj na vyššej obtiažnosti. Skladby sú neuveriteľne chytľavé, každá má úplne iný tón a veľmi dobre vie ladiť s atmosférou, ktorú sa level snaží vybudovať.

No a nakoniec je super, že každá postava má úplne odlišný štýl hry. Jazz dokáže použiť svoje uši ako vrtuľu a urobiť výpad ako superman, kým Spaz dokáže vo vzduchu urobiť ešte jeden skok a jeho špeciálny útok je poriadna kopačka, ktorá odrovná všetko naokolo. Dáva to možnosti nájsť si svoj vlastný obľúbený štýl hry, prípadne to hrať aj s priateľom na split screene ako dvojica, pričom si každý zvolí tú svoju obľúbenú postavu. V tomto ohľade je super, že niektoré levely majú aj viacero ciest. Každá postava si pôjde tou svojou, až kým sa niekde v strede cesty nepretnú. Dá sa tak aj súťažiť o to, kto si vychytí v hre ten parádny bonus.

Ak by som mal byť ale skutočne objektívny, hra si asi reálne tých 100% nezaslúži. Dali by sa nájsť veci, ktoré úplne vychytané neboli, no čisto zo skutočnosti, že je to jedna z mojich pamätných hier z detstva tu hrá svoju úlohu aj nostalgia. Ak by ma tá hra tak nebavila, nebol by som schopný ju prejsť znovu a znovu asi aj 20x, aby som si opäť užil spomienky svojho detstva. Z toho titulu jej tie extra body z lásky dám. Pre tú nefalšovanú radosť z hrania, ktorú mi Jazz Jacrabbit 2 priniesol.