Poslední komentáře

The Gap vnímam vo výsledku ako ďalší skvelý titul z minulého roku, ktorý podobne ako kedysi Gone Home sa rozhodol staviť všetko na budovanie atmosféry a zachytenie silnej ľudskej drámy. Akurát sa namiesto prázdneho domu budeme prebádať spomienkami, ktoré sú možno naše, alebo sa možno odohrali v nejakej paralelnej realite. Môžu nám však pomôcť zaplátať diery v našej hlave.

Keď som do toho vstupoval, mal som pocit, že hra bude o tom, ako muž prišiel o svoju rodinu, pretože bol príliš zahrabaný vo svojej práci. Práci, kde sa snažil nájsť liek pre svoju chorobu a všetko mu absolútne pretieklo pomedzi prsty, nakoľko si jeho manželka myslela, že sa zbláznil. Koniec koncov, kto by bol ochotný veriť teórii o paralelných realitách, kde možno existuje liek, ktorý hľadá. Avšak je to celé úplne inak.

Keď som ku koncu pochopil všetko, tak celá hra pôsobí oveľa silnejšie a údernejšie, pretože si uvedomíte, že Josh sa vlastne vydal na cestu nájsť niečo, čo malo jeho rodinu skutočne zachrániť. Avšak niekedy také cesty bývajú veľmi tŕnisté. Treba si uvedomiť, že keď jeho manželke diagnostikovali špeciálnu formu ochorenia, jeho svetom to absolútne otriaslo. Následne sa snaží nájsť pre ňu liek, ktorý ale v tomto svete neexistuje, no možno ho dokáže nájsť niekde inde. Akurát jeho manželka to vníma ako keby si chcel na jej chorobe postaviť novú doktorantskú prácu, za ktorú následne dostane nejaké super ocenenie a budeš ešte váženejší než doteraz. Keď niekedy človek počúva ich hádky, dá sa povedať, že rozumie obom stranám, no istým spôsobom si povie, že ak by existovala cesta, ako zachrániť niektorých ľudí, ktorí tu už so mnou nie sú, tiež by som to chcel.

To však neznamená, že v jeho živote je všetko v poriadku. Netrpí možno nebezpečným ochorením ako jeho žena, no nechal si do hlavy implantovať nanobota, ktorý mu mal pomôcť zachovať si v poriadku spomienky, no miesto toho má pocit, ako keby mal v hlave čierne diery. Miesto toho však postupne zistí, že táto technológia mu umožňuje vidieť jednotlivé paralelné reality. V istom slova zmysle je to veľmi zaujímavá forma zavádzania, kým postupne pochopíme, čo sa naozaj vlastne stalo.  

Z hľadiska hrateľnosti je to úplne podobné ako jednotlivé walking simulátory, s tým rozdielom, že v niektorých spomienkach budete musieť aj trochu reagovať. Niektoré stačí objaviť a vypočuť si dialógy, občas však bude treba vyplniť správne odpovede v teste (ktoré viete nájsť okolo seba), alebo pripraviť burgre počas telefonátu, nájsť správny východ na letisku a tak ďalej. Možno sa to dá urobiť aj formou hádania, no mňa viac bavilo hľadanie jednotlivých odpovedí okolo seba, ktoré mi postupne dávali dokopy celú skladačku. Na dokončenie hry ani nepotrebujete všetky spomienky, stačí nájsť len kľúčové, ktoré vám odhalia heslo do vášho počítača. Tam totiž začne finálna kapitola, ktorá prinesie reálne odpovede.

Celkovo ma iba mrzí, že podobne ako mnohé iné hry tohto typu je neskutočne krátka. Dokopy sa to dá odohrať za 2 - 3 hodiny, no napriek tomu to vie zanechať solídny zážitok. Radšej krátka, no silná hra, než dlhá a mizerná. Tie dramatické momentky, ktoré tu sú vedia vyniknúť a dávajú postavám reálnu hĺbku. Ako to už dopadne potom záleží reálne na vás. Áno, konce sú tu dva. Hra však ideálnym spôsobom ponúka možnosť vyskúšať si oba. Ktorý je lepší? Úprimne, ťažko povedať. Niektoré veci sa jednoducho asi zachrániť nedajú.

A došiel som na koniec. Myslím si, že rok 2024 asi bude pre mňa rokom, kedy sa tak nejako bližšie zoznamujem s japonskými RPG a Visions of Mana tam opäť perfektne pasuje. Predošlé Mana tituly som nehral, takže nemôžem v tomto ohľade porovnať či išlo o lepšie, komplexnejšie alebo kvalitnejšie napísané tituly... prípadne či sú tu nejaké referencie na predošlé časti. Hodnotenie teda ide čisto na Visions of Mana samé o sebe. V jadre tu máme podľa mňa kompaktnú hru, ktorá ani nepotrebuje žiadny väčší background k tomu, aby som sa bol schopný orientovať v deji. Toto vnímam ako veľké plus. Hru môžete úplne v pohode odohrať bez predchádzajúcich znalostí a nebudete mať pocit, že v príbehu máte nejaké medzery.

V prvom rade je treba povedať, že hra je veľmi dobre napísaná. Visions of Mana má veľké množstvo zaujímavých nápadov, silných zvratov a zaujímavých postáv. Realita je taká, že z celej tejto hry by sa dali spracovať možno aj štyri série seriálového spracovania. Je tu viacero momentov, kedy nadobúdate pocit, že sa blížite do finále, že už vám veľa neostáva, no hra zrazu na vás vytasí úplne novú situáciu, o ktorej ste dovtedy vôbec nevedeli. No keď sa nad tým všetkým zamyslíte dáva to veľmi dobrý zmysel.

Páči sa mi nápad, že jednotlivé bytosti elementov si vždy raz za 4 roky musia zvoliť svojho vyvoleného, ktorý venuje Stromu Many svoju dušu, aby následne mohol svet ďalšie 4 roky v poriadku fungovať a nedotkli sa ich výraznejšie problémy, ktoré by ich ohrozovali. Vo svete je tak zachovaná rovnováha. Avšak je mi jasné, že pokiaľ niekde vznikne láska, prípadne sa veci nejakým spôsobom skomplikujú, začnú si samotní vyvolení uvedomovať, že možno obeta nie je úplne to najlepšie riešenie. Najmä keď sa ešte dozviete, že v minulosti neboli tieto obety nutné a svety úplne v poriadku a harmónii fungovali. Čo sa teda zmenilo? To je to, čo postupne budete v príbehu odhaľovať. Neskôr aspoň trochu poodhalím niečo v spoileroch, nakoľko sa to jemne dotýka môjho hodnotenia, no k tomu prídeme.

Postavy sú napísané veľmi dobre a dokonca si myslím, že pre anglický dabing boli zvolení veľmi dobrí herci, ktorí im dali dušu. Stephen Fu ako jemne naivný, no dobrácky a odhodlaný Val funguje skvele,  Anairis Quinones ako Hinna je vynikajúca, Vanessa Lemonides ako kráľovná Palamena je excelentná, Rachel Rial ako trochu tvrdohlavá Careena tiež funguje a samozrejme aj mnohí ďalší. Pači sa mi aj koľko rôznych bytostí sa v tomto svete nachádza, pričom často len pridajú ľuďom niečo zo živočíchov a vyzerá to ako nový tvor. Najlepšie v tomto smere ale obstáli Nicollo a jeho tri netere, ktoré keď chcú povedať slovo "you" tak to vždy povedia ako "mew". To mňaukanie im tam nejako ide samé od seba.

Vizuálna stránka je hry je nádherná. Farby v tejto hre absolútne žiaria a kedykoľvek sa ocitnete na nejakom mieste, dokážete cítiť, čo z celého prostredia vyžaruje. Tá aura je perfektne zachytená. Najlepšie to na mňa pôsobilo práve pri strome manny, kde bude doslova nádherný záber na zapadajúce slnko a s tým súvisiacim červené nebo, ktoré absolútne žiari. Nádherné na pohľad.

Súboje sú tiež celkom solídne. Ja som teda hral hru na ľahkej obtiažnosti, nakoľko som primárne chcel vedieť kam sa príbeh vyvinie. Pochopím pokiaľ to niektorým hardcore RPG hráčom bude prekážať, no hry majú byť v prvom rade radosť a oddych. Nemám vždy náladu na to, aby som hľadal spôsoby, ako úspešne zvládnuť situáciu. Každopádne platí, že zbrane sú účinné, k dispozícii máte 3 kúzla a umelá inteligencia spoločníkov je celkom solídna. Navyše si môžete nastaviť aj stratégiu, ako chcete, aby postupovali. Vďaka tomu môžu aj používať zozbierané položky ako blázni, alebo aj vôbec. Ideálny spôsob nájsť nejakú zlatú strednú cestu.

Dobré je tiež, že k boju vám pomáhajú aj predmety, ktoré sa spájajú s ôsmimi rôznymi elementami. Oheň, voda, vietor, zem, mesiac, svetlo, tma a drevo. Niekedy to vie urobiť vaše útoky ešte o niečo zaujímavejšie. Na to, aby ste ich odblokovali však musíte tieto predmety spojiť s vašimi hrdinmi ako nástroj, ktorý im dá silu. Jediné, čo mi tu prekáža, že hrdinov je 5, nástrojov 8 a pokiaľ chcete, aby boli tieto kúzla používané, tak musíte to urobiť pre každú postavu zvlášť 8krát. Pričom vždy sa prvýkrát spustí animácia, kde uvidíte postavu v novom kostýme s novou silou. Bolo by fajn, keby sa nejakým spôsobom dajú aspoň preskočiť. Ale nie. Musíte v podstate 40x vidieť inú verziu tej istej animácie.

Trochu ma mrzí ešte jedna vec. Je super, že počas celej primárnej línie je hra nadabovaná, no ak budete plniť vedľajšie úlohy, tak dabing sa úplne stratí. A to aj pri našich hlavných hrdinoch. Bol taký problém to nadabovať komplet? Pôsobí to celkom zvláštne. Najmä keď aj tu nájdete niekoľko dobrých úloh, ktoré stoja za to si prejsť. Najviac sa mi páčili úlohy od ženy menom Fiona (podobnosť s istou princeznou čisto náhodná), ktorá hľadala miesta z olejomalieb, ktoré boli v jej rodine. Toto malo aj určitú dušu. Je pravda, že väčšina vedľajších questov sú veľmi všeobecného rázu, no pár ich bolo skutočne veľmi príjemným spestrením tejto hry.

Je treba ale uznať, že hra ešte musí vychytať aj nejaké tie muchy. Občas sa mi stávalo, že sa postavy veľmi divne zasekli v scéne, alebo sa krútili dokola. Takisto som raz začal konverzáciu, ktorá sa nikdy nespustila a vo výsledku som musel kompletne zresetovať hru... a taktiež sa mi nepáči, že postavy počas finálnych častiach v sopke dokopy prechádzajú furt cez lávu, hoci vy sa ju snažíte preskakovať. Neviem ako spraviť, aby mi následne nehoreli a nemusel pomocou predmetov napravovať ich statusy. Toto je vcelku otravná záležitosť. Takže treba nejaké veci zlepšiť.

Taktiež by som ešte povedal, že potom ako som hral Eiyuden Chronicle: Hundred Heroes, ktoré malo v zásobe obrovské množstvo rôznych extra bonusových aktivít a minihier, niečo podobné by som ocenil aj tu. Je super, že hra sa primárne sústredí na príbeh, no postupne som si uvedomoval, že by mi nevadilo, keby som v hre mal aj nejaké aktivity pomimo, ktoré by mi mohli spestriť môj hrací čas. Je to vždy lepšie, keď hra nie je príliš jednotvárna. Dalo by sa povedať, že v hre máte nejaké výzvy, ktoré musíte splniť, no stále sa rozprávame o tom, že budete tam musieť poraziť nejaké monstrá v nejakom časovom limite. Nejaké iné minihry by na škodu neboli. Dali by tiež tomuto svetu trochu väčšieho ducha.

Výtkou ešte budú aj určité reštrikcie, ktoré som si v hre všimol. Pretože sa správa úplne rozdielne v častiach keď ste v mestečku, a keď ste vo vonkašjích priestoroch. Ako príklad poviem, že v mestečku z nejakého dôvodu nemôžete používať dvojskok. Takisto z nejakého nevysvetliteľného dôvodu nemôžete vymeniť spoločníkov medzi sebou. Sú to možno maličkosti, no niekedy vedia ovplyvniť situáciu, keď nerozumiete čo sa vlastne deje. Chápem, že v meste nebudete tasiť zbraň, no prečo nemôžete urobiť dvojskok? Takisto prečo je všade toľko zvláštne položených neviditeľných stien, ktoré vás blokujú v tom, aby ste doskočili vyššie? Niekedy som tomu vôbec nerozumel.

Hra ma však napriek tomu veľmi bavila. Keď sa človek sústredí na príbeh, všetko ide veľmi plynule a bavilo ma to. Hra však má určité elementy, ktoré mi nesedia. Poďme však teraz na tie spomínané spoilery, ktoré som avizoval ohľadom príbehu. Ako som teda spomínal, hra má v sebe niekoľko zvratov. Musím povedať, že niektoré fungujú dobre. Napríklad nám bude dopredu jasné aké motívy ženú Eorena a človek aj rozumie jeho situácii. Najmä keď vieme, že môže existovať cesta, ako by veci mohli byť inak. V jadre však následne svojimi činmi oslobodí skutočného zloducha hry, ktorým bude Daelophos.

Ten je v jadre zaujímavým zloduchom. Hrdina, ktorý sa následne stal najväčším monstrom. Oslobodil svet od hrozieb a chcel žiť mierumilovný život so svojou láskou Ceruliou. Nakoľko je však počas jeho misie zavraždená obyčajnými zlodejmi, Daelophos sa chce pomstiť Bohyni Manny za takú zradu. Žiadal len jediné, a bolo mu to ukradnuté. A tak sa z neho stane zloduch. Jeho príbehová archa je celkom zaujímavá, no čo sa týka ostatného, nadšený veľmi nie som.

Úprimne nie som veľkým fanúšikom toho, že sa jednému protivníkovi musíme postaviť viackrát. A kedykoľvek ho zdoláte, tak následne sa zmení ešte na silnejšiu a nebezpečnejšiu verziu, ktorú opäť musíte zdolať. Vo finálnom súboji som musel čeliť až dvom verziám jeho podoby... a nemám pocit, že by to bolo nejako obohacujúce. Nedá sa urobiť niečo iné, než to, že sa z monstra stane ešte silnejšie monstrum? Alebo ak nie silnejšie, tak aspoň ešte väčšie? Ako som však povedal, je zaujímavé si postaviť vedľa seba Daelophosa, Eorena a nášho hrdinu Vala. Všetci majú rovnakú motiváciu, no ich činy sú úplne iné. Možno aj preto sa práve Val neskôr stane vyvoleným svetla, čo považujem za jednu z najlepších momentiek celého príbehu.

Toľko teda k Visions of Mana. Ak máte radi japonské RPG, myslím si, že hra vás na minimálne 30 - 40 hodín zabaví do sýtosti. Za vyskúšanie určite stojí a skúsim ešte podstúpiť výzvy, ktoré som pred finále nesplnil. Okrem toho tu je aj možnosť New Game+, pričom si môžete hru vyskúšať aj na vyššej obtiažnosti. Verím, že budete s výsledným produktom spokojní.