Poslední komentáře

Predpokladám, že všetci sme v živote aspoň raz natrafili na hru, z ktorej následne mal pocit, že pôjde absolútne proti prúdu. Beyond Galaxyland je pre mňa tento typ hry. Kritici aj hráči nešetria chválou, no ja som mal počas hrania pocit, že mi tu chýba akýkoľvek náznak originality a reálneho nápadu. Autor sa vyjadril, že jeho cieľom bolo primárne vzdať hold jeho obľúbeným značkám. Či už v hernom alebo filmovom svete. Na hre je to síce vidieť a možno to príde niekomu super, no mňa to neustále vyťahovalo z hry von.

Asi znie super, že existuje hra, v ktorej môžeme mať dokopy ťahové súboje, chytanie nepriateľských tvorov do loptičiek, preteky na motocykloch a vesmírných koráboch, fotografovanie živočíchov a preskúmavanie celej galaxie. Môj problém je ale primárne ten, že buď som už v minulosti všetko toto videl, alebo to nie je dotiahnuté do takého levelu, aký by som chcel. Na jednej strane hra nie je lineárna a môžete vesmír skúmať ako len chcete. No súčasne sú jednotlivé planéty dokopy limitované iba na bočné misie, na ktoré však najprv musíte dosiahnuť určitý level, aby sa vám spustili. Férovo viem zhodnotniť, že vedľajšie úlohy sú asi to najzaujímavejšie, čo hra ponúka, no k tomu, aby ste sa k nim dostali musíte navýšiť svoj level prechádzaním ústrednej príbehovej línie. Tá však také kvality často nedosahuje.

Snažil som sa k postavám si vybudovať nejaké reálne puto, no vôbec mi to nešlo. Doug je dokopy len veľmi typický hlavný hrdina, ktorý sa ocitne v trochu novej situácii, na čo reaguje často s plačom. Boom Boom je fajn, no počas dlhej doby toho moc nepovie, o Pablovi toho veľa nevieme (no je tu bočný quest, ktorým sa aspoň k nejakým info dostaneme) a potom je tu ešte Malefactor, ktorého rola bola pre mňa celkom predvídateľná. Jediné postavy, ktoré sú celkom dobré je Meela, ktorá je pilotkou vašej lode a vedkyňa na vozíku. Tá by si ale zaslúžila oveľa viac priestoru. Marty Bot, ktorý vás bude sprevádzať a hľadať svoje poslanie má tiež svoje momentky, no a nakoniec ešte Rosie, o ktorej sa dozvieme, že vlastne zničenie planéty prežila a bola teleportovaná na inom mieste a v Galaxylande je už viac než rok. Pridáva do hry aspoň nejaké reálne puto s postavami, ktoré má nejaké srdce, nakoľko hra začína práve s nimi. Toľko teda k postavám.

Skúmanie galaxie tiež znie super, no narozdiel od iných hier, kde sme toto mohli zažiť je svet Galaxylandu v prvom rade strašne malý a v druhom rade je potrebné skúmať planéty v určitom poradí, aby ste na ne stačili svojim levelom, a aby ste sa v príbehu nezasekli. Toto vnímam ako veľké sklamanie. Fotenie je fajn, no mali sme to už aj v Beyond Good & Evil, a tam mal fotoaparát aj zaujímavejšiu rolu, než tu. No a pretekanie v tejto hre je spravené buď strašne jednoduché (motocykle) alebo neskutočne komplikované na ovládanie (koráby). Ani jedno nie je dosť zaujímavé.

Vizuálne je na tom hra celkom ok, no prostredia dokopy pôsobia strašne zrecyklovane a nedočkáme sa niečoho, čo by sme už v minulosti predtým nevideli. Niektoré planéty navyše postrádajú určité detaily, čo robí pre mňa grafiku celkom nudnú. Čo môžem tak najviac oceniť je dizajn niektorých živočíchov a bytostí. Je tu dokonca rasa, ktorá na súboj používa tanec v štýle Michaela Jacksona. Takáto forma kreativity sa tam občas blysne, ktorá vie byť celkom zábavná a dáva to hre aspoň iný nádych. Je tu aj pár bočných postáv, ktoré sú celkom ok. Možno skúste navštíviť svojho suseda, ktorý sa vyžíva v nasávaní dymu.

No a ešte by stálo za to niečo povedať k hrateľnosti. Súboje sú celkom okey, no s bežnými tvormi to moc veľkú zábavu neprináša. Schopnosti niektorých tvorov sú dobré, no na to, aby ste ich mohli využiť musíte zvýšiť vašim tvorom tiež ich level. Ako aj Pokémonom. Boss súboje na druhú stranu sú na tom lepšie. Tam si viac viete otestovať svoje schopnosti v boji a je fajn, že môžete v prípade potreby jednotlivých hrdinov medzi sebou alternovať a využiť k dobru ich talenty alebo aj neminuté body energie. Vie to pomôcť. Na druhej strane platforming v tejto hre je behom chvíľky vysoko repetetívny. Skáčete, beháte, riešite sem tam nejaký hlavolam k tomu, a ešte tu môžete jazdiť po šikmých plošinách ako šmýkalkach. Nič, čo by sme v minulosti nevideli.

Pre mňa je táto hra fakt sklamanie. Nechcem nikomu brať v tomto ilúzie, no hoci vzdať hold obľúbeným hrám, filmom a seriálom môže byť fajn zábava, je potrebné do hry priniesť niečo, čo jej dá vlastnú identitu. Niečo, čo by som si spojil len s hrou samotnou. Niečo, čo by mi nedávalo neustále pocit, že sa pozerám na niečo, čo som už videl a následkom čoho by ma hra frustrovala svojou neoriginalitou. Pretože to je to, čo mi chýbalo v Beyond Galaxyland najviac. Originalita. Ak patríte medzi fanúšikov, nebudem vám to brať. Hra získala veľmi vysoké hodnotenia krížom-krážom. Očividne som v minorite a niečo zrejme prehliadam. No vy to tam môžete pokojne nájsť.

Na úvod by som mal asi povedať, že v čase, keď Beyond Good & Evil vyšlo prvýkrát, nemal som tú česť si hru zahrať. S určitým zahanbením sa tak musím priznať, že prvýkrát som sa s touto značkou stretol práve vďaka tomuto remasteru. Ako sa však hovorí, nikdy nie je neskoro vyskúšať niečo nové, alebo sa naopak vrátiť k niečomu, čo oslávilo 20 rokov. Ak je produkt kvalitný, stopy času nebudú nikdy reálnym problémom. Presne, ako v tejto hre. 

Napriek tomu, že väčšina z vás už asi príbeh hry pozná, povieme asi aspoň niekoľko základných informácií. Hlavnou hrdinkou je tu dievčina menom Jade. Žije niekde vo vzdialenej galaxii na planéte Hilly a spolu so svojim strýkom Pey’jom sa starajú a chránia deti, žijúce na ich planéte pred invazívnymi útokmi nebezpečných protivníkov, ktorí sa volajú DomZ. Proti nim ich majú chrániť vojaci z Alpha Section, no tí neustále prichádzajú príliš neskoro. Napriek problémom však Jade svojich priateľov ubráni a rozhodne sa niečo podniknúť. Ochranný štít totiž neustále potrebuje finančné zdroje, tak je čas zobrať nejakú prácičku. Môže zarobiť nejaké kredity fotením lokálnej fauny, no dostane rovnako aj ponuku na niečo oveľa väčšie od neznámeho muža, ktorý chce fotku záhadného tvora z jaskyne na neďalekom ostrove. Za jednu fotku dostane lukratívnu odmenu. V tom momente ale Jade ešte nevie, že ju čaká jej životná úloha, ktorá navždy zmení jej osud.

Autorov tohto remasteru musím pochváliť vo viacerých oblastiach. V prvom rade je super, že sa im podarilo zachovať atmosféru originálu, no rovnako dokázali hru vizuálne posunúť kvalitatívne vyššie. Textúry sú o niečo ostrejšie, postavy vyzerajú prirodzenejšie a svet nabral veľké množstvo rozmanitých detailov. Vzdialené miesta už nevyzerajú tak rozostrene a máte možnosť skutočne vidieť všetky hviezdy na nočnej oblohe. Na prvý pohľad to však skutočne vyzerá, akoby sa nič veľké nezmenilo. Ide o malé detaily, ktoré robia hru krajšou, no nekradnú nič z jej pôvodnej identity.

Bavili ma aj minihry, ktoré sú v hre prítomné. Či už ide o preteky, v ktorých sa môžete stať majstrom šoférovania vášho vznášadla, legendárne škrupinky (hrané ale čisto a férovo) a nakoniec ešte aj zaujímavá verzia stolného hokeja, kde je vašou úlohou dostať všetky puky na stranu súpera. Musím uznať, že s touto som mal osobne asi najviac problémov, nakoľko umelá inteligencia vášho protivníka je až príliš dobrá a často sa mu nejakou technikou podarí pretlačiť na vašu stranu naraz aj tri puky. Jediná nevýhoda, ktorú som v tejto minihre postrehol je však skutočnosť, že si nemôžete vybrať, ktorý puk chcete poslať na súperovu stranu. Hra vám to vyberá sama a to mi osobne nevyhovuje.

Fotografovanie je tiež jedna z činností, ktorá ma náramne bavila. To že máte priebežne zachytávať snímky všetkých živočíchov, na ktorých počas svojej cesty narazíte, je nielen príjemnou zárobkovou činnosťou, no súčasne je to aj veľmi sympatická úloha. Vtipná je i skutočnosť, že za živočíchy sa považujú aj všetky inteligentné bytosti. A keď namierite fotoaparát napríklad na vášho strýka Pey’ja, vie sa pekne usmiať do kamery a zakývať vám. Opäť, malé detaily, ktoré tvoria väčší celok. Fotografie však budú počas úloh slúžiť aj ako dôkazový materiál, takže nejde len o vedľajšiu zábavku. Z Jade sa stane poctivá špiónka.

Je tu ešte niekoľko ďalších vedľajších aktivít, ktoré počas hrania objavíte. Tie budú primárne slúžiť k tomu, aby ste získali viac kreditov a, samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na perly, ktoré sú veľmi dôležitou menovou jednotkou. Konkrétne na vylepšenia vášho vznášadla a vesmírnej lode. Samotné perly získavate rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je úspešné splnenie úloh, viete ich objavovať v skrytých zákutiach na mape, vyhráte ich cez minihru stolného hokeja, alebo porazíte pašerákov v ich úkrytoch. Možností je viacero, záleží už len na tom, čo vám bude vyhovovať viac.

Ako je na tom celková hrateľnosť? Ide o kvalitný počin, ktorý vás dokáže veľmi rýchlo zaháknuť. Nemôžem povedať, že by jednotlivé elementy boli úplne originálne, no splnia svoj účel a počas hrania sa určite nebudete nudiť. Nemôžem povedať, že by hra výrazne vynikala vo svojich akčných momentoch, no rozhodne si to veľmi dobre kompenzuje svojimi stealth elementami. Férovo opäť musím zhodnotiť, že bojovať proti alfa vojakom sa neukázalo byť mojou silnou stránkou, a tak som sa rozhodol ich likvidovať nenápadnejšími metódami.

Na boj vám primárne slúži vaša palica, no okrem toho sa vašou pomôckou v súboji stane aj váš fotoaparát, pomocou ktorého budete môcť strieľať na nepriateľov farebné disky. Takto môžete často nepriateľov omráčiť na diaľku a následne sa lepšie presunúť z jedného miesta na druhé. Je to skrátka veľmi užitočná pomôcka, ktorú som často ocenil oveľa viac, než sa silou mocou snažiť nepriateľov s kladivom a štítom poraziť ručne a stručne. 

Vaši protivníci však, našťastie, nie sú len alfa vojaci. Palica sa stane užitočným nástrojom najmä počas boja s ostatnými nepriateľmi. Z času na čas bude treba dať poriadnu lekciu agresívnym robotom, no rovnako je potrebné sa vysporiadať aj s nepríjemnými živočíchmi, ako sú napríklad vážky alebo medúzy. Ak však dostanete šancu, je dobré si ich najprv odfotiť. Za prvú fotku budete mať nejaké tie extra kredity.

Poslednou kapitolou sú ešte boss súboje, pri ktorých sa tiež nemôžem na nič výraznejšie sťažovať. Pokiaľ budete dávať pozor a odhalíte ich slabiny, nemali by ste mať žiadny zásadnejší problém. Niekedy je potrebné jednoducho strieľať z vášho vznášadla, inokedy je treba vaše údery správne načasovať, aby ste vedeli trafiť na správne miesto, keď je protivník v oslabení. Je pravda, že vďaka určitým metódam je boj relatívne jednoduchou záležitosťou, no aj tak by som si dovolil tvrdiť, že opatrnosť je stále na mieste. Najmä pri záverečnom bossovi, ktorý si na vás počas záverečnej fázy pripraví jedno veľmi nepríjemné prekvapenie. 

Čo sa týka príbehu, pôvodní tvorcovia odviedli dobrú prácu v tom, že si hráč dokázal vybudovať k jednotlivým postavám vzťah a pochopiť ich celkovú situáciu. Počas jednotlivých misií som si neustále viac a viac uvedomoval, že ma baví s nimi tráviť čas a počúvať ich dialógy. Výsledok možno nie je ničím výnimočným a ide o klasický tróp, kde sa z niekoho zdanlivo nepodstatného stane veľký hrdina a ide bojovať proti zlému vládnemu systému. Dočkáme sa asi všetkého, čo od niečo podobného možno očakávať, no napriek tomu to má istý šarm. Je taktiež iné vidieť tieto situácie, keď sa odohrávajú na inej planéte, než keby sa to odohrávalo na Zemi.

Čo sa mi však na hre až tak nepáčilo? V prvom rade ma vedela celkom často frustrovať kamera. Niekedy sa otočí do iného uhla, ako by som si predstavil sám a počas tých chaotickejších situácií, vám to veľmi nepomôže. Niekedy úmyslom hry rozumiem a viem pochopiť, prečo sa rozhodla zvoliť daný uhol, no to nemení nič na tom, že v určitých bodoch to vie byť výrazne na príťaž, ak si ju nemôžem otočiť tak, ako potrebujem. 

Tiež si myslím, že hra relatívne rýchlo vyhádže svoje najlepšie karty a ku koncu už jej trochu dojde dych. Hoci som bol nadšený zo skutočnosti, že finálna misia sa bude odohrávať na mesiaci, výsledný dojem bol nakoniec celkom rozpačitý. Oblasť bola oveľa menšia, splniť jednotlivé úlohy trvalo oveľa kratšie a nepôsobilo to rovnako kvalitným dojmom, ako časti vo fabrike alebo bitúnku, ktoré ma dokázali zaujať oveľa viac. Minimálne z pohľadu hrateľnosti a atmosféry mi priniesli oveľa väčšiu dávku zábavy.

No a nakoniec sú tu ešte aj určité nepríjemnosti, ktoré som pocítil v oblasti platformingu. Občas mi vedelo brnkať na nervy, keď som chcel vyskočiť, alebo tasiť zbraň, no hra vám to nedovolí, nakoľko to nie je v tej oblasti naprogramované. Chete vyskočiť? Hra vám to dovolí len na presne naskriptovaných momentoch, v ktorých budete mať možnosť vyskočiť vyššie, alebo preskočiť prekážku. Inokedy nie. Rovnako je to aj s vašou zbraňou. Ak sa nenachádzate v nebezpečenstve, Jade ju nebude vyťahovať. Niekedy ma však lákalo vyskúšať a natrénovať si jednotlivé manévre a údery v častiach mimo agresívnu zónu. No, bohužiaľ.

Tvorcom remasteru však udelím ešte jednu pochvalu. Do hry totiž priniesli úplne novú vedľajšiu misiu, kde budete môcť získať niekoľko špeciálnych predmetov, ktoré sa viažu k postavám z vašej histórie. Ak úspešne prejdete skúškou a získate ich všetky, odmenou vám bude veľmi pekná videosekvencia, z ktorej sa dozviete niečo viac o Jade. Podľa všetkého je celá táto časť hľadania pokladov previazaná s pripravovaným pokračovaním, ktoré by nám malo prezradiť viac. Vnímam to z toho pohľadu ako zaujímavý teaser, ktorý ma dokázal navnadiť na to, čo bude potom. Toto je aj jediný výraznejší zásah do hry oproti originálu.

Beyond Good & Evil: 20th Anniversary Edition je kvalitný remaster, ktorý môže svojou hrou na nostalgiu nadchnúť milovníkov pôvodnej hry, no súčasne si dokáže získať i nových hráčov, ktorý sa s titulom zoznámia úplne prvýkrát. Nemôžem povedať, že ide o výnimočné akčné dobrodružstvo, no určite ide o kvalitný herný titul, ktorý splní očakávania. A možno sa konečne dočkáme aj toho dlho očakávaného pokračovania, v ktoré už ani mnohí neveria. Jedno však viem určite. Hilly je nádherný svet, z ktorého chcem vidieť viac.